Syndróm obštrukčného spánkového apnoe a obezita: odborné zdroje a citácie

Syndróm obštrukčného spánkového apnoe je porucha spánku, pri ktorej dochádza k opakovanej prestávke alebo zníženiu dýchania počas spánku. Obštrukčné spánkové apnoe (OSA) patrí medzi pomerne časté respiračné ochorenia. Ľudia, ktorí majú OSA, prestávajú opakovane počas spánku dýchať (majú apnoické pauzy), pretože dochádza ku kolapsu (zúženiu) horných dýchacích ciest.

Obezita je významným kauzálnym faktorom vzniku obštrukčného spánkového apnoe, najmä v dôsledku nahromadenia tukového tkaniva v oblasti horných dýchacích ciest a narušenia neuromuskulárnej rovnováhy prostredníctvom účinku adipokínov pri centrálnom type obezity. Liečba sa opiera najmä o redukciu telesnej hmotnosti, úpravu životosprávy a neinvazívnu ventilačnú liečbu, predovšetkým CPAP.

Čo je obštrukčné spánkové apnoe

Pri obštrukčnom spánkovom apnoe sa dýchacie cesty zablokujú alebo sa počas spánku stlačia, čo spôsobuje prerušované dýchanie. Apnoickým pauzám často predchádza hlasné a vytrvalé chrápanie. Vzduch sa pri nich nemôže dostať do pľúc, hladina kyslíka v krvi klesá a hladina oxidu uhličitého sa zvyšuje.

Obštrukčné spánkové apnoe je spôsobené kolapsom horných dýchacích ciest. Kolaps horných dýchacích ciest môže byť spôsobený zhoršením svalovej činnosti, zvýšením hrúbky alebo inými štrukturálnymi vlastnosťami tkaniva okolo horných dýchacích ciest u predisponovaných jedincov.

Podľa príčin delíme spánkové apnoe na obštrukčné, ktoré je vyvolané obštrukciou v horných cestách dýchacích a dechové úsilie je pri ňom zachované, centrálne, ktoré má príčinu v centrálnom nervovom systéme a dechové úsilie nie je prítomné, a zmiešané, ktoré je dané kombináciou oboch predchádzajúcich typov.

Vzťah obezity a obštrukčného spánkového apnoe

Obezita je kauzálnym faktorom vývoja syndrómu spánkového apnoe obštrukčného typu v dôsledku apozície tuku v oblasti horných dýchacích ciest a narušenia ich neuromuskulárnej rovnováhy prostredníctvom efektu adipokínov pri centrálnom type obezity.

Nadváha a obezita výrazne zvyšujú riziko vzniku spánkového apnoe. Nahromadené tukové tkanivo na krku a pod bradou môžu tlačiť na dýchacie cesty a brániť dýchaniu. OSA sa častejšie vyskytuje u mužov a obéznych ľudí s väčším obvodom krku.

Obezita však nie je jedinou príčinou ochorenia a spánkové apnoe sa môže vyskytnúť aj u ľudí bez nadváhy. Väčšina, aj keď nie všetci ľudia trpiaci spánkovým apnoe, má nadváhu. Tuk uložený v hornej časti dýchacích ciest môže sťažovať dýchanie.

Niektoré zdravotné problémy pridružené k nadváhe, ako napríklad hypotyreóza a syndróm polycystických vaječníkov, môžu takisto prispieť k rozvoju spánkového apnoe. Hormonálna nerovnováha a hormonálne poruchy môžu byť jedným zo spúšťačov spánkového apnoe.

Mechanizmy, ktorými obezita podporuje OSA

  • nahromadenie tukového tkaniva v oblasti krku a horných dýchacích ciest;
  • zúženie priestoru, ktorým počas spánku prúdi vzduch;
  • zvýšená náchylnosť mäkkých tkanív ku kolapsu;
  • narušenie neuromuskulárnej rovnováhy v oblasti horných dýchacích ciest;
  • vplyv centrálneho typu obezity a adipokínov;
  • súčasný výskyt hypertenzie, cukrovky 2. typu, hypotyreózy alebo syndrómu polycystických vaječníkov.

Rizikové faktory obštrukčného spánkového apnoe

Medzi rizikové faktory pre rozvoj ochorenia patrí nadváha, konzumácia nadmerného množstva potravy pred spaním, príjem alkoholu pred spaním, fajčenie, užívanie hypnotík, nepravidelný spánok, mužské pohlavie a rodinný výskyt.

  • nadváha a obezita;
  • väčší obvod krku;
  • krátky a široký krk;
  • zúžené dýchacie cesty;
  • zväčšené krčné alebo nosné mandle, najmä u detí;
  • problémy s jazykom a hrtanom;
  • výskyt spánkového apnoe v rodine;
  • vek nad 40 rokov;
  • mužské pohlavie a obdobie po menopauze;
  • pitie alkoholu a užívanie sedatív;
  • fajčenie;
  • chronicky upchatý nos, nosové polypy, krivá nosová priehradka alebo alergický opuch sliznice;
  • chronické ochorenia, napríklad srdcové zlyhanie, vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, Parkinsonova choroba, syndróm polycystických vaječníkov, hormonálne poruchy, náhla cievna mozgová príhoda alebo astma;
  • genetické faktory.

Fajčiari sú postihnutí spánkovým apnoe 3x častejšie ako nefajčiari. Odborníci odhadujú, že až 40% príčin spánkového apnoe má pôvod práve v genetike.

Príznaky obštrukčného spánkového apnoe

Prestávky v dýchaní vedú k nekľudnému spánku, opakovaným prebúdzaniam, ktoré niekedy sprevádza až lapanie po dychu. Tieto skutočnosti majú za následok spavosť počas dňa, zaspávanie pri rutinných činnostiach, bolesti hlavy, poruchy koncentrácie a podráždenosť.

Nočné príznaky

  • hlasné dlhotrvajúce chrápanie;
  • zaregistrované pauzy v dýchaní;
  • dusenie sa alebo lapanie po dychu;
  • nepokojný spánok;
  • opakované budenie počas noci;
  • suchosť v ústach po prebudení;
  • časté návštevy toalety;
  • potenie počas spánku;
  • nezvyčajné polohy pri spánku.

Denné príznaky

  • nadmerná denná ospalosť a únava;
  • časté usínanie počas dňa;
  • znížená pracovná výkonnosť;
  • ranné bolesti hlavy;
  • nedostatočná koncentrácia;
  • podráždenosť alebo depresívne príznaky;
  • zaspávanie počas bežných činností;
  • zhoršená fyzická výkonnosť.

Bolesti hlavy sa pri syndróme spánkového apnoe vyskytujú oveľa častejšie než pri iných poruchách spánku; udáva ich približne 20 % pacientov. Typicky sa objavujú ráno po prebudení, sú mierne, tupé, nepulzujúce, difúzne a obvykle do hodiny ustúpia.

Fragmentácia spánku vedie k nadmernej dennej ospalosti s rizikom vzniku mikrospánkov pri riadení motorového vozidla. Denná ospalosť môže znižovať schopnosť bezpečne viesť vozidlo a vykonávať činnosti vyžadujúce sústredenie.

Obezita a zúženie horných dýchacích ciest

Dôsledky neliečeného OSA

Syndróm obštrukčného spánkového apnoe má závažné kardiometabolické následky. Opakované zníženie okysličenia organizmu a fragmentácia spánku môžu ovplyvniť kardiovaskulárny systém, metabolizmus, nervový systém aj kvalitu života.

Kardiovaskulárne následky

Náhly pokles hladiny kyslíka v krvi môže zvýšiť krvný tlak a neprimerane namáhať kardiovaskulárny systém. OSA môže viesť k zvýšeniu rizika infarktu myokardu, mozgovej príhody a nepravidelného srdcového rytmu, ako je fibrilácia predsiení.

Syndróm spánkového apnoe je časté a závažné ochorenie, ktoré ohrozuje pacientov vysokým rizikom rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. Prevalencia výskytu hypertenzie pri syndróme spánkového apnoe je asi 50 %.

Respiračné následky závisia od miery hypoxémie a hyperkapnie; v pokročilých prípadoch dochádza k pľúcnej hypertenzii, cor pulmonale a polycytémii. Kardiovaskulárne následky zahŕňajú hypertenziu, poruchy srdcového rytmu, infarkt myokardu a cievne mozgové poruchy.

Metabolické a ďalšie následky

Znížené okysličovanie orgánov môže viesť k hypertenzii, cukrovke, depresiám, obličkovým dysfunkciám a erektilným dysfunkciám u mužov. V konečnom dôsledku môže viesť až k život ohrozujúcim stavom, ako sú ischémia srdca, srdcové arytmie, zlyhávanie srdca alebo cievna mozgová príhoda.

Keďže spánkové apnoe narúša spánkový cyklus, môže mať výrazný vplyv na hladinu energie, mentálny výkon a zdravie z dlhodobého hľadiska. V niektorých prípadoch môže mať neliečené spánkové apnoe až fatálne následky.

Vplyv na kvalitu života a psychiku

Silné chrápanie nesťažuje život len ľuďom, ktorí ním priamo trpia, ale aj ich blízkym, priateľom a rodine. Znížená kvalita spánku navyše vplýva na hladinu energie počas dňa, spôsobuje bolesti hlavy, únavu a podráždenie.

Regenerácia počas spánku je nenahraditeľná a pre zdravie absolútne nevyhnutná. Ak je však spánok neustále prerušovaný, k hlbokej regenerácii nedochádza.

OSA u detí a súvis s obezitou

Pediatrická obštrukčná spánková apnoe je porucha spánku u detí spôsobená čiastočnou alebo úplnou blokádou dýchania počas spánku. U detí je bežným základným ochorením zväčšenie mandlí a nosových mandlí, zatiaľ čo základnou príčinou u dospelých je často obezita.

Obezita alebo nadváha je najčastejším rizikovým faktorom, ktorý môže viesť k spánkovému apnoe u detí. Medzi ďalšie rizikové faktory patria abnormality tváre, abnormality lebky, rodinná anamnéza obštrukčného spánkového apnoe, kosáčikovitá choroba, neuromuskulárne poruchy, nízka pôrodná hmotnosť a Downov syndróm.

Obštrukcia horných dýchacích ciest môže spôsobiť detské obštrukčné spánkové apnoe, ktoré vedie k zástave dýchania, keď dieťa spí. Výsledkom je pokles hladiny kyslíka, čo spôsobuje prerušenie spánku.

To môže vážne ovplyvniť rast, správanie a schopnosť učiť sa dieťaťa. Obštrukčná spánková apnoe u detí môže tiež viesť k problémom so srdcom, pričom včasná liečba môže zabrániť závažným komplikáciám, ako je abnormálne správanie, porucha rastu a narušenie kognitívneho vývoja.

Príznaky u detí

  • nepokojný spánok;
  • dusenie počas spánku alebo dýchanie ústami;
  • nočné pomočovanie alebo potenie;
  • nezvyčajné polohy pri spánku;
  • prerušované chrápanie so vzdychmi a smrkaním;
  • ťažké dýchanie počas spánku;
  • nočné mory;
  • námesačnosť;
  • problémy so správaním;
  • hyperaktivita alebo denná únava;
  • ťažkosti s prebúdzaním;
  • zhoršený školský výkon;
  • problémy s učením;
  • žiadny alebo slabý prírastok hmotnosti.

Deti so spánkovým apnoe majú ťažkosti s prebúdzaním a sú buď hyperaktívne, alebo unavené počas dňa. Zvyčajne je pre nich tiež ťažké podať dobrý výkon v škole.

Spánkové apnoe u detí sa najčastejšie vyskytuje vo veku od dvoch do šiestich rokov, môže však postihnúť dieťa v akomkoľvek veku. Poruchy spánku môžu vážne ovplyvniť normálny vývoj dieťaťa počas kritických štádií rastu.

Diagnostika obštrukčného spánkového apnoe

Ak máte podozrenie na spánkové apnoe u seba alebo u svojho blízkeho, je dôležité navštíviť lekára čo najskôr. Lekárske vyšetrenie začína anamnézou, teda otázkami na minulé alebo aktuálne ochorenia, užívanie liekov, fajčenie, požívanie alkoholu, genetické faktory a mieru zažívaného stresu.

Pacient s podozrením na syndróm spánkového apnoe by mal byť odoslaný do spánkového laboratória, kde sa vykonáva kompletné polysomnografické vyšetrenie. Diagnostiku spánkového apnoe vykonávajú spánkové laboratóriá, spánkové centrá a pľúcne oddelenia v nemocniciach.

Polysomnografia

Počas polysomnografického vyšetrenia sú na telo pacienta pripevnené snímače, ktoré počas spánku sledujú mozgovú aktivitu, srdcový rytmus, dýchanie, pohyby končatín a hladinu kyslíka v krvi. Súčasťou vyšetrenia môže byť aj videozáznam, ktorý umožňuje lekárom pozorovať správanie pacienta počas noci.

Počas celonočného záznamu sa sleduje elektroencefalogram, elektrookulogram, elektromyogram, elektrokardiogram, prietok vzduchu nosom a ústami, pohyby hrudníka, oxymetria a akustické prejavy, najmä chrápanie. Podľa potreby sa sleduje aj krvný tlak, koncentrácia oxidu uhličitého v krvi a pohyby rúk a nôh.

Sledovaný parameterÚčel vyšetrenia
prietok vzduchuzachytenie obmedzenia alebo zastavenia dýchania
pohyby hrudníka a bruchaposúdenie dychového úsilia
saturácia kyslíkazachytenie poklesov okysličenia krvi
EKG a srdcová frekvenciasledovanie srdcovej činnosti počas spánku
EEGhodnotenie spánkových štádií a prebúdzacích reakcií
EMG a pohyby končatínzáznam svalovej aktivity a pohybov počas spánku
chrápaniezáznam akustických prejavov obštrukcie

Apnoe-hypopnoe index

Vyšetrením získame apnoe-hypopnoe index, ktorý udáva počet apnoí za hodinu spánku. Závažnosť sa hodnotí na základe počtu epizód nedostatočného dýchania, počtu prebúdzacích reakcií, miery ospalosti počas dňa a trvania desaturácie.

Závažnosť OSAPočet apnoických epizód za hodinu
ľahký stupeň5-15 apnoických epizód s prebúdzaním za hodinu
stredne ťažký stupeň15 - 30 epizód za hodinu
ťažký stupeňviac ako 30 epizód za hodinu spánku

Norma je stanovená do piatich apnoí dlhších než 10 s. Závažnejšie stupne ochorenia sú spojené s epizódami poklesu saturácie kyslíka k 80 % a nižšie.

Domáce a doplnkové vyšetrenia

V niektorých prípadoch je možné využiť jednoduchšiu formu vyšetrenia, ktorou je viac…

V niektorých prípadoch je možné využiť aj jednoduchšiu formu vyšetrenia - viac###

V niektorých prípadoch je možné využiť aj jednoduchšiu formu vyšetrenia - viac-kanálovú monitoráciu spánku, ktorá neobsahuje EEG, ale stále umožňuje zachytiť kľúčové parametre. Alternatívne možno využiť domáce monitorovanie spánku pomocou prístroja, ktorý v prirodzenom prostredí zaznamenáva napríklad srdcovú aktivitu, dych a saturáciu kyslíka.

Pri podozrení na OSA pneumológ najskôr realizuje screeningové vyšetrenie - nočnú pulznú oxymetriu, pri ktorej v domácom prostredí prístroj orientačne zisťuje saturáciu kyslíka v krvi počas noci. Pre definitívne potvrdenie diagnózy je potrebné uskutočniť polysomnografické vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.

Ak klasické vyšetrenie nestačí, môžu sa k ďalšej diagnostike prizvať špecialisti z iných odborov, napríklad neurológ, alergológ, pneumológ, otorinolaryngológ alebo psychiater. ORL špecialista môže vylúčiť nosové polypy alebo krivú nosovú priehradku, alergológ preverí možné alergie, neurológ vyšetruje príčinu centrálneho spánkového apnoe a kardiológ hodnotí stav kardiovaskulárneho systému.

Liečba obštrukčného spánkového apnoe pri obezite

Liečba spánkového apnoe závisí od nájdenej príčiny a závažnosti ochorenia. V niektorých prípadoch postačuje zmena životného štýlu, v iných je potrebné pristúpiť k neinvazívnej ventilačnej alebo chirurgickej liečbe.

Redukcia telesnej hmotnosti

V liečbe syndrómu spánkového apnoe obštrukčného typu dominuje redukcia telesnej hmotnosti a neinvazívna ventilačná liečba. Ak je stav výsledkom obezity, úprava stravy a pravidelná pohybová aktivita môžu byť užitočné pri znižovaní telesnej hmotnosti.

Pokiaľ je príčinou spánkového apnoe nadváha, fajčenie a požívanie alkoholu, je potrebné tieto návyky zmeniť - znížiť hmotnosť, prestať fajčiť a nepiť alkohol pred spaním.

Výsledky môže priniesť už 30 minút miernej aktivity, napríklad rýchla chôdza, v denných intervaloch 3-5krát za týždeň bez nutnosti výrazného úbytku hmotnosti. Cvičenie má priaznivý vplyv na kardiovaskulárny systém, hladinu energie počas dňa a kvalitu nočného spánku.

Úprava spánkových a stravovacích návykov

Pri liečbe OSA do určitej miery pomáha spanie na boku, nekonzumovanie alkoholu vo večerných hodinách a vyhýbanie sa večernému prejedaniu. Odporúča sa jesť najneskôr 3-4 hodiny pred spaním tak, aby človek išiel spať s pomerne ľahkým a prázdnym žalúdkom.

Večerné prejedanie môže viesť k nárastu hmotnosti a zároveň sťažuje spánok. Pri známych alergiách sa odporúča liečba alergie a odstránenie alergénu z prostredia.

CPAP

Základom liečby obštrukčného spánkového apnoe je CPAP, teda kontinuálny pretlak v dýchacích cestách. CPAP počas spánku udržiava horné dýchacie cesty priechodné pomocou nosovej alebo tvárovej masky prostredníctvom trvalého pretlaku.

Terapia CPAP zahŕňa nosenie masky, ktorá neustále pumpuje vzduch, aby sa zabezpečilo, že dýchacie cesty zostanú otvorené. Nejde o liečbu kyslíkom, ale o vdychovanie vzduchu pod trvalým pretlakom, aby nedochádzalo k uzavretiu horných dýchacích ciest počas spánku.

Spolupráca pacientov pri tejto veľmi účinnej liečbe je 60 % vzhľadom na dyskomfort, ktorý spôsobuje maska, hlučnosť prístroja, vysychanie úst a nosa a podráždenie kože maskou.

Chirurgická liečba

Ak je príčinou anatomická prekážka v dýchacích cestách, operácia môže byť prvým krokom v liečbe spánkového apnoe. Chirurgická liečba sa snaží operatívne riešiť lokálne obštrukcie dýchacích ciest.

  • nosová chirurgia;
  • rádiofrekvenčná termoterapia;
  • rádiofrekvenčná ablácia;
  • uvulopalatofaryngoplastika;
  • laserom asistovaná uvuloplastika;
  • tracheotómia;
  • posun čeľuste.

Rádiofrekvenčná ablácia môže zmenšiť alebo úplne odstrániť tkanivo zo zadnej časti ústnej dutiny a hrdla. Prichádza do úvahy vtedy, keď pacient netoleruje CPAP alebo ústne pomôcky.

Radikálnou metódou je aj posun čeľuste, pri ktorom sa spodná čeľusť posunie smerom dopredu oproti zvyšku kostí tváre. Týmto spôsobom vznikne väčší priestor za jazykom a mäkkým podnebím.

Ústne, ortodontické a myofunkčné postupy

Rozšírenie nosových priechodov a podnebia môže byť potrebné pri používaní ústnych zariadení. Odborné zdroje opisujú aj ortodontickú, chirurgickú, medikamentóznu a myofunkčnú terapiu.

Myofunkčná terapia zahŕňa cielenú prácu so svalmi ústnej dutiny, jazyka a hltana. Orofaryngeálne cvičenia môžu byť súčasťou liečebného prístupu pri poruchách dýchania v spánku.

Lieky

Topické nazálne steroidy môžu pomôcť pri liečbe miernych prípadov spánkového apnoe u detí. Na zmiernenie alergií môžu byť potrebné antialergické lieky.

Fyzioterapia a dychové cvičenia

Fyzioterapia ponúka techniky, ktoré môžu pomôcť s dýchacími ťažkosťami a spánkovým apnoe. Respiračná fyzioterapia zahŕňa dýchacie cvičenia vykonávané v prirodzenom rytme dýchania, ktoré udržiavajú a zlepšujú funkcie dýchania a pľúcnej ventilácie.

Bránicové dýchanie spočíva v nádychu nosom a výdychu ústami. Ruka je položená na bruchu, vďaka čomu človek vníma pohyb brucha hore, dole a do strán.

Pre dostatočnú telesnú kondíciu a toleranciu záťaže je dôležité mať dostatočne silné svaly s dobrou vytrvalosťou. To isté platí aj pre dýchacie svaly, ktoré umožňujú nádych a výdych.

Silu a vytrvalosť dýchacích svalov možno podporiť dychovým trenažérom, chôdzou, nordic walkingom, jazdou na bicykli alebo chôdzou na bežeckom páse. Tréning je potrebné prispôsobiť aktuálnemu zdravotnému stavu a kondícii.

Odborné zdroje a citácie

Nasledujúce odborné práce sa venujú diagnostike, mechanizmom, liečbe a nefarmakologickým možnostiam pri obštrukčnom spánkovom apnoe u detí a dospelých.

  • MUČSKA, I. Obstructive sleep apnea syndrome and obesity. Via practica. 2016, 6. Kľúčové slová: obezita, syndróm spánkového apnoe, nadmerná denná ospalosť.
  • MARCUS, C. L., BROOKS, L. J., DRAPER, K. A. a kol. Diagnosis and Management of Childhood Obstructive Sleep Apnea Syndrome. American Academy of Pediatrics. 130, 2012, 3, DOI: 10.1542/peds.2012-1671, s. 576-584.
  • AURORA, R. N., ZAK, R. S., KARIPPOT, A. a kol. Practice Parameters for the Respiratory Indications for Polysomnography in Children. Sleep. 34, 2011, 3, s. 379-388.
  • BHATTACHARJEE, R., KHEIRANDISH-GOZAL, L., SPRUYT, K. a kol. Adenotonsillectomy Outcomes in Treatment of Obstructive Sleep Apnea in Children. American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine. 182, 2010, DOI: 10.1164/rccm.200912-1930OC, s. 676-683.
  • RANDERATH, W., VERBRAECKEN, J., RAAFF, CH. A. L. D. a kol. European Respiratory Society guideline on non-CPAP therapies for obstructive sleep apnoea. European Respiratory Review. 30, 2021, DOI: 10.1183/16000617.0200-2021, s. 1-19.
  • LEVRINI, L., SALONE, G. S., RAMIREZ-YANEZ, G. O. PreFabricated Myofunctional Appliance for the Treatment of Mild to Moderate Pediatric Obstructive Sleep Apnea: A Preliminary Report. Journal of Clinical Pediatric Dentistry. 42, 2018, 3, DOI: 10.17796/1053-4628-42.3.13, s. 236-239.
  • DUAN, J., XIA, W., YANG, K. a kol. The Efficacy of TwinBlock Appliances for the Treatment of Obstructive Sleep Apnea in Children: A Systematic Review and Meta-Analysis. BioMed Research International. 2022, DOI: 10.1155/2022/3594162, s. 1-13.
  • MACEY, P. M., KHEIRANDISH-GOZAL, L., PRASAD, J. P. a kol. Altered regional Brain cortical Thickness in Pediatric Obstructive sleep apnea. Frontiers in Neurology. 9, 2018, 4, DOI: 10.3389/fneur.2018.00004, s. 1-10.
  • MOELLER, J. L., PASKAY, L. C., GELB, M. L. Myofunctional Therapy: A Novel Treatment of Pediatric Sleep-Disordered Breathing. Sleep Medicine Clinics. 9, 2014, 3, DOI: 10.1016/j.jsmc.2014.03.002, s. 235-243.
  • GUILLEMINAULT, C., HUANG, Y. S., MONTEYROL, P. J. a kol. Critical role of myofascial reeducation in pediatric sleep-disordered breathing. Sleep Medicine. 14, 2013, DOI: 10.1016/j.sleep.2013.01.013, s. 518-525.
  • CAMACHO, M., CERTAL, V., ABDULLATIF, J. a kol. Myofunctional Therapy to Treat Obstructive Sleep Apnea: A Systematic Review and Meta-analysis. Sleep. 38, 2015, 5, DOI: 10.5665/sleep.4652, s. 669-675.
  • VILLA, M. P., BRASILI, L., FERRETTI, A. a kol. Oropharyngeal exercises to reduce symptoms of OSA after AT. Sleep and Breathing. DOI: 10.1007/s11325-014-1011-z.
  • VILLA, M. O., CASTALDO, R., MIANO, S. a kol. Adenotonsillectomy and orthodontic therapy in pediatric obstructive sleep apnea. Sleep and Breathing. 2013, DOI: 10.1007/s11325-013-0915-3.
  • LI, K. K., RILEY, R. W., GUILLEMINAULT, CH. An Unreported Risk in the Use of Home Nasal Continuous Positive Airway Pressure and Home Nasal Ventilation in Children. Chest. 117, 2000, 3, s. 916-918.
  • GUIMARAES, K. C., DRAGER, L. F., GENTA, P. R. a kol. Effects of Oropharyngeal Exercises on Patients with Moderate Obstructive Sleep Apnea Syndrome. American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine. 179, 2009, s. 962-966.
  • PLZÁK, J., KOLZAR, J., BETKA, J. Obstrukční syndrom spánkové apnoe: diagnóza a léčba. Otorinolaryngologie a foniatrie. 2002, 51, 4, s. 216-220.
  • KLOBUČNÍKOVÁ, K. Základy fyziológie a porúch spánku. 2021, s. 27. ISBN 978-80-223-5338-0.

tags: #syndrom #spankoveho #apnoe #obstrukcneho #typu #a