Lieky na spanie predpisované len na jeden mesiac: čo hovorí zákon a aké platia pravidlá

Lieky na spanie viazané na lekársky predpis sa používajú najmä pri akútnej nespavosti, ktorá výrazne narúša bežné denné fungovanie, a nie ako dlhodobé riešenie chronických problémov so spánkom. Ich užívanie má byť krátkodobé, preto lekár môže predpísať iba obmedzené množstvo alebo liečbu časovo ohraničiť.

Neexistuje však jednoduché pravidlo, podľa ktorého by všetky lieky na spanie boli automaticky predpisované presne na jeden mesiac. Dĺžka liečby závisí od konkrétneho lieku, príčiny nespavosti, zdravotného stavu pacienta, predpísaného dávkovania a lekárskeho posúdenia. Pri niektorých liekoch sa odporúča užívanie najviac dva týždne, pri benzodiazepínoch približne 2 až 4 týždne a pri takzvaných Z-liečivách najviac 3 mesiace, pričom dlhšie užívanie si vyžaduje pravidelné lekárske kontroly.

Prečo sa lieky na spanie predpisujú iba krátkodobo

Lieky na spanie, známe aj ako hypnotiká alebo sedatíva, sú lieky používané na liečbu porúch spánku, ako sú nespavosť (insomnia). Ich hlavným cieľom je podporiť spánok alebo zlepšiť jeho kvalitu.

Lieky na spanie vždy predpisuje lekár a sú indikované len v prípadoch, keď nespavosť narušuje schopnosť bežného denného fungovania. Lieky na spanie by mali byť užívané len krátko, nie dlhšie ako dva týždne, vždy v kombinácii s pravidlami spánkovej hygieny.

Lieky na spanie by mali byť až poslednou možnosťou liečby porúch spánku. Nie všetky problémy so spánkom si totiž vyžadujú radikálne riešenie v podobe liekov. Niekedy len stačí do života zaviesť zopár pozitívnych zmien.

Lieky na spanie sú najúčinnejšie pri akútnej nespavosti, ktorá trvá menej ako 3 mesiace a naopak, nie sú dobré pri liečbe chronickej alebo dlhotrvajúcej nespavosti.

Čo znamená „predpis na jeden mesiac“

Výraz „predpis na jeden mesiac“ môže označovať viacero odlišných situácií. Lekár môže predpísať počet tabliet zodpovedajúci približne mesačnému užívaniu, môže určiť maximálnu dĺžku liečby alebo môže nastaviť kontrolu po jednom mesiaci, aby posúdil účinok a riziká pokračovania.

Dôležité je rozlišovať medzi platnosťou receptu, množstvom vydaného lieku a odporúčanou dĺžkou užívania. Samotné vydanie lieku na obdobie jedného mesiaca neznamená, že je bezpečné užívať ho každý večer dlhodobo alebo že liečbu možno svojvoľne predlžovať.

Ak je potrebné užívať liek dlhšie, mal by sa s vami váš lekár dohodnúť na pravidelných kontrolách, aby posúdil, či u vás nedochádza k tolerancii.

Akútna a chronická nespavosť

Lieky na spanie viazané na lekársky predpis dostanete zrejme len na krátky čas. Sú určené na liečbu akútnej nespavosti, ktorá trvá menej ako 3 mesiace.

Pri chronickej insomnii sa ich užívanie neodporúča práve pre zvýšené riziko vzniku závislosti. V tomto prípade sú potrebné iné postupy, neraz spolupráca so spánkovým laboratóriom.

Insomnia (chorobná nespavosť) pozná 30 % až 50 % dospelých ľudí. Pod nespavosťou rozumieme nedostatočný spánok, napriek adekvátnym podmienkam.

Ide hlavne o neschopnosť zaspať, prebúdzanie sa počas noci, plytký spánok, či predčasné ranné prebúdzanie.

Kedy kratší spánok ešte neznamená chorobu

Spím menej ako 6 hodín: Potrebujem liečbu? Nie vždy. Dôležitou poznámkou je to, že insomnia znižuje kvalitu života počas dňa.

Mnohí ľudia si totiž často mylne myslia, že kvalitný spánok je len ten, ktorý trvá dlhšie než 6 hodín. Nemusí to tak byť.

U seniorov je prirodzené, že sa spánok skracuje, rovnako to môže byť prirodzené u ľudí, ktorým stačí menej než 6 hodín. Ak vám teda kratší spánok nespôsobuje problémy počas dňa, nie je dôvod na to, aby ste to riešili liekmi.

Jednoducho - ste „krátky spáč“.

Najčastejšie príčiny nespavosti

Príčiny nespavosti sú rôzne, a podľa toho by k nim mal rôzne pristupovať aj váš lekár. Môže ísť o stres.

Táto forma nespavosti zvyčajne netrvá dlho, a po odstránení stresora zvyčajne aj sama odoznie. V prvom rade musíte odstrániť stresujúci faktor - ak je to nadmerné množstvo povinností, skúste si ich pred spánkom vypísať na papier.

Ak je príčinou iné ochorenie (depresia, problémy s dýchaním, ochorenie spojené s bolesťou), je potrebné odstrániť túto príčinu. Pri depresii sú voľbou antidepresíva, pri bolesti lieky proti bolesti, pri problémoch s dýchaním vyšetrenie polysomnografiou (v spánkovom laboratóriu).

Nespavosť vás môže trápiť z niekoľkých príčin - počnúc rôznymi ochoreniami (astma, chronická bolesť, nádory, psychické poruchy), zmeneným zdravotným stavom (tehotenstvo, menopauza), vonkajšími faktormi (hluk, svetlo, teplota, nevhodné prostredie pre spánok) až po niektoré lieky, kvôli ktorým si poriadne neodpočiniete (hormóny, lieky na vysoký tlak atď.).

Pod ťažkosti so spánkom sa môžu podpísať aj vzťahové problémy či trauma z detstva. V tomto prípade by vám skôr prospela terapia u psychológa alebo psychiatra.

Prírastok v rodine vie „pekne“ zatočiť spánkovými návykmi. Je to taká neželaná insomnia, ktorú jednoducho musíme zvládnuť.

Lieky, kofeín a večerná stimulácia

Príčinou nespavosti môžu byť tiež lieky. U pacientov s Alzheimerovou chorobou a Parkinsonovou chorobou by sme nemali podávať tieto lieky večer, keďže mnohé môžu mať stimulujúci účinok.

Rovnako je to s prípravkami na podporu pamäti, koncentrácie (ginkgo, piracetam, guarana), kofeínom, silným čajom. Užite (pite) ich ráno, alebo na obed.

V tomto prípade vám určite pomôže aj váš lekárnik.

Prečo je nedostatok spánku problém

Absencia zdravého spánku, či už v podobe jeho nedostatku alebo zlej kvality, negatívne vplýva na fyzické a duševné zdravie. Príkladom je oslabený imunitný systém a zvýšené riziko infekcií.

Ak nespíte dostatočne zdravo, hrozí vám aj riziko chronických ochorení, vrátane srdcových problémov, cukrovky a obezity. Nezabúdajme na duševné zdravie, kde sa k slovu môžu hlásiť úzkosť a depresia.

Objaviť sa môžu aj ťažkosti s koncentráciou, pamäťou a rozhodovaním sa. Možno vám nie je cudzia ani prílišná podráždenosť a časté zmeny nálad.

S nedostatočným spánkom klesá aj fyzická výkonnosť a zvyšuje sa riziko úrazovosti. Spánok totiž výrazne vplýva aj na náš metabolizmus.

Čo sú lieky na spanie

Lieky na spanie sú farmaceutické alebo prírodné produkty, ktoré pomáhajú pri nespavosti alebo poruchách spánku. Sú určené na krátkodobé použitie, no môžu byť nevyhnutné pri akútnych stavoch, ako je stres, úzkosť alebo prechodné obdobia zvýšenej záťaže.

Tabletky na spanie sú lieky, ktoré pomáhajú nielen zaspávať, ale aj udržiavať kvalitný a zdravý spánok. Najčastejšie obsahujú látky, ktoré vplývajú na aktivitu v mozgu.

Pomocou konkrétnych zložiek zabezpečujú uvoľňujúci vplyv na nervový systém nášho tela. Týmto spôsobom tabletky na spanie pomáhajú utíšiť myseľ, uvoľniť svaly v tele a taktiež zjednodušiť samotné zaspávanie.

Ako lieky na spanie fungujú

Lieky na spanie fungujú rôznymi spôsobmi a majú rôzne profily vedľajších účinkov. Vo všeobecnosti tieto lieky pôsobia tak, že ovplyvňujú receptory v našom centrálnom nervovom systéme.

Lieky na spanie sa používajú na navodenie spánku alebo na jeho udržanie. Niektoré lieky na spanie aktivujú v mozgu receptory GABA alebo melatonínové receptory, ktoré podporujú ospalosť, zatiaľ čo iné blokujú orexín, neurotransmiter v mozgu, ktorý podporuje bdelosť.

Lieky na spanie fungujú tak, že ovplyvňujú chemické látky v mozgu, ktoré sú spojené so spánkom.

Benzodiazepíny

Benzodiazepíny sú skupina liekov, ktoré zvyšujú účinok neurotransmiteru GABA v mozgu, čo vedie k uvoľneniu a zníženiu nervovej aktivity.

Táto skupina liekov má sedatívne, anxiolytické a miorelaxačné účinky. Patria sem lieky ako diazepam, lorazepam a temazepam.

Benzodiazepíny sú účinné, ale môžu spôsobiť závislosť a majú riziko vedľajších účinkov, ako je ospalosť cez deň.

Nebenzodiazepínové hypnotiká

Nebenzodiazepíny: Tieto lieky, ako je zolpidem, zaleplon a eszopiklón, sú navrhnuté tak, aby malé riziko závislosti a menej vedľajších účinkov než benzodiazepíny.

Tieto lieky pôsobia na rovnaké receptory v mozgu ako benzodiazepíny, ale s inou chémiou. Nebenzodiazepíny sú zvyčajne menej návykové ako benzodiazepíny.

Non-benzodiazepíny alebo takzvané Z-lieky: Sú podobné benzodiazepínom v tom, že pôsobia na centrálny nervový systém, ale majú rozdielny chemický profil.

Ich užívanie má za následok upokojenie centrálneho nervového systému a rýchlejší nástup spánku. V porovnaní s benzodiazepínmi u nich vo všeobecnosti hrozí nižšie riziko vzniku závislosti.

Antidepresíva

Niektoré antidepresíva, ako napríklad trazodón alebo mirtazapín, sú predpisované na liečbu nespavosti, najmä keď je sprevádzaná depresiou.

Antidepresíva sú v prvom rade určené na liečbu depresie a úzkostných porúch, no niektoré majú sedatívne účinky, preto sa môžu využívať aj pri liečbe nespavosti, najmä takej, ktorá sa spája s depresiou alebo úzkosťou.

Na rozdiel od benzodiazepínov a iných liekov na spanie vám určité antidepresíva lekár môže nasadiť na dlhší čas.

Melatonín a jeho analógy

Melatonín je hormón, ktorý reguluje spánkový cyklus. Syntetický melatonín alebo lieky ako ramelteon, ktoré pôsobia na melatonínové receptory, môžu byť použité na pomoc pri spánku.

Melatonín, alebo inak hormón spánku, je dôležitý pre zaspávanie. Jeho tvorba sa zvyšuje počas noci, najviac medzi 2. až 4. hodinou rannou.

Ak ho je málo, zvyčajne sa to prejaví horšou kvalitou spánku. Na hladiny melatonínu nepriaznivo pôsobí napríklad konzumácia alkoholu a fajčenie, nadmerný príjem kofeínu, nepravidelný pracovný čas, prílišné vystavovanie sa modrému svetlu alebo pribúdajúci vek.

Antihistaminiká

Niektoré staršie antihistaminiká, ako je difenhydramín, majú sedatívny účinok a môžu byť použité na krátkodobú liečbu nespavosti.

Ide o lieky, ktoré sa primárne používajú na liečbu alergií, ale niektoré z nich majú ako vedľajší účinok ospalosť. Preto sa využívajú i na riešenie nespavosti.

Ide hlavne o staršie generácie antihistaminík, pričom niektoré sú dostupné bez lekárskeho predpisu.

Prehľad skupín liekov používaných pri nespavosti

Prečo lekár nemusí predpísať liek na spanie

Ešte predtým, ako začnete premýšľať o liekoch na spanie ako o najlepšom riešení, vyskúšajte najskôr voľnopredajné prípravky pre lepší spánok a úpravu denného režimu.

Ak nič nezaberá, malo by nasledovať spomínané lekárske vyšetrenie. Ani to však nie je zárukou, že vám lekár lieky automaticky predpíše.

Dostanete ich až vtedy, keď vyhodnotí, že by vám užívanie sedatív na krátky čas pomohlo.

Pred predpísaním liekov na spanie lekár starostlivo zváži zdravotný stav pacienta, príčinu nespavosti a iné možnosti liečby.

Kto môže predpísať lieky na spanie

Lieky na spanie na predpis môžu predpisovať len lekári, ktorí majú povolenie na predpisovanie liekov.

V Slovenskej republike sú to všeobecní lekári, špecialisti, ako napríklad neurológovia, psychiatri, internisti, ale aj niektorí ďalší lekári, ako napríklad zubári alebo gynekológovia.

Predpisovanie liekov na spanie je zodpovedná úloha, pretože tieto lieky môžu mať závažné vedľajšie účinky, ako je návyková závislosť.

Čo sa môže lekár pýtať

Existuje niekoľko otázok, ktoré vám lekár položí, aby získal predstavu o vašom stave pred predpísaním liekov na spanie.

• Vaše spánkové návyky v minulosti.
• Cvičenie, ktoré vám pomôže zaspať.
• Trvanie vydania.
• Vaše lieky.
• Typ lieku, ktorý by vám vyhovoval.

Po úvodnom výsluchu lekár nariadi testy na posúdenie vášho stavu a nájdenie akýchkoľvek základných problémov.

Najčastejšie riziká liekov na spanie

Nie je však vhodné užívať hypnotiká pri miernych problémoch so spánkom, pretože ich užívanie môže so sebou prinášať i riziká.

Lieky na spanie môžu mať vedľajšie účinky, ako je ospalosť, závraty, zhoršená koordinácia, znížená pamäť a zhoršená koncentrácia. Môžu tiež spôsobiť závislosť, ak sa užívajú dlhší čas.

• Neustále bolesti hlavy
• Točenie hlavy alebo závrat
• Problémy s gastrointestinálnym traktom
• Hnačka a alebo nevoľnosť
• Neustály pocit ospalosti počas dňa
• Alergická reakcia
• Problémy s pamäťou a zábudlivosť

Nepríjemné na liekoch na spanie sú ich vedľajšie účinky, ktoré sa objavujú najmä na druhý deň: zhoršené kognitívne schopnosti pocit únavy znížené množstvo REM spánku parasomnie, spánkové amnézié (písanie správ v spánku, jedenie v spánku, zároveň si to človek na druhý deň nepamätá) zvýšenie riziko rozvoja demencie, Alzheimerovej choroby zvýšené riziko úrazu v noci, ale aj na druhý deň, riziko autonehôd z nepozornosti a mnohé ďalšie.

Riziká pre seniorov, pečeň a dýchanie

Lieky na spanie nie sú vhodné pre ľudí s chronickými ochoreniami pľúc ako napríklad astma, chronické obštrukčné ochorenie pľúc. Môžu spôsobiť spomalenie dýchania, čo môže viesť k zlyhaniu dýchania.

U ľudí s ochoreniami pečene sa môže stať, že liek na spanie bude telo dlhšie metabolizovať, čo môže spôsobiť „oneskorené vypršanie účinku“ a teda dlhší útlm.

U seniorov špeciálne môžu lieky na spanie spôsobovať závrate, zmätenosť a zvýšiť riziko úrazu.

Tolerancia a zvyšovanie dávky

Tretím nežiaducim účinkom je tolerancia na liek. Tolerancia zjednodušene znamená, pokles účinku rovnakej dávky liečiva počas jeho užívania.

Napríklad - dávka 5 mg, ktorú vám predpísal lekár, po dvoch mesiacoch nestačí, a na dosiahnutie rovnakého účinku musíte dávku zvýšiť.

Dávky liekov na spanie si nikdy svojvoľne nezvyšujte, hoci by ste aj nadobudli pocit, že už nefungujú ako na začiatku.

Práve to zvykne skončiť nebezpečnou závislosťou, z ktorej sa môžete liečiť dlhý čas.

Závislosť a vysadenie liekov

Najnebezpečnejším dôsledkom užívania hypnotík alebo sedatív je vyššie riziko rozvoja závislosti. Preto sú predpisovanie, predaj a výroba týchto liekov kontrolované a prísne regulované.

Závislosť od liekov na spanie je totiž vážny problém a zbaviť sa ho je boj na dlhé lakte.

Preto ak vám lekár naordinuje lieky na spanie, postupujte presne podľa jeho inštrukcií - dodržiavajte predpísanú dobu a dávkovanie.

Lieky na spanie by ste mali užívať pod dohľadom lekára aj kvôli ich postupnému vysadeniu, pretože pri náhlom a neodbornom ukončení tejto liečby sa často objavujú nepríjemné abstinenčné príznaky, napríklad úzkosť, svalové chvenie, kŕče, nepokoj, halucinácie, bolesti brucha, silné potenie či poruchy krvného obehu.

S užívaním liekov na spanie musíte prestať postupne.

Nežiaduce účinky benzodiazepínov a Z-liečiv

Pri užívaní liekov na spanie zo skupiny benzodiazepínov a „Z liečiv“ (zolpidem, zopiklon, zaleplon) sa často stretávame s troma nežiaducimi účinkami, ktorým sa ale dá (pri správnom užívaní) ľahko vyhnúť.

Anterográdna amnézia

Prvým je anterográdna amnézia - „strata pamäti“ medzi užitím tablety a zaspaním.

Tomuto prejavu môžete jednoducho zabrániť - užitím lieku tesne pred uľahnutím na lôžko, čím sa významne skráti doba do zaspania, a teda aj doba, počas ktorej môže nastať výpadok pamäte.

Ospalosť na ďalší deň

Druhým nežiaducim účinkom je ospalosť počas nasledujúceho dňa. Je spôsobená pridlhým účinkom liečiva.

Preto užite liek na spanie iba pred spaním, nie v noci pri prebudení.

Zaleplon môžete užiť aj počas noci, najneskôr ale 4 hodiny pred plánovaným prebudením.

Tolerancia

Práve preto by užívanie liekov na spanie nemalo presiahnuť 2 až 4 týždne (benzodiazepíny), alebo 3 mesiace („Z liečivá“).

Ak je potrebné užívať liek dlhšie, mal by sa s vami váš lekár dohodnúť na pravidelných kontrolách, aby posúdil, či u vás nedochádza k tolerancii.

Pravidlá bezpečného užívania

• Tabletky na spanie sa majú užívať len pred spaním.
• Opýtajte sa svojho lekára na všetko.
• Nekonzumujte alkohol.
• Vždy sa riaďte pokynmi lekára.
• Užívajte len odporúčané dávkovanie.
• Sledujte vedľajšie účinky.
• Vždy sa poraďte so svojím lekárom.

Tabletky na spanie sú vyrobené na uvoľnenie tela a navodenie spánku. Užiť ho kedykoľvek inokedy môže byť nebezpečné.

Keď máte predpísané tabletky na spanie, musíte požiadať svojho lekára o všetky dostupné informácie. Musíte tiež poskytnúť lekárovi informácie o svojich alergiách alebo iných zdravotných problémoch, aby nevznikli žiadne komplikácie.

Ak užívate lieky na spanie, musíte sa vyhnúť alkoholu. Nikdy ich nemiešajte, pretože je známe, že alkohol zvyšuje sedatívne účinky liekov na spanie.

To by viedlo k tomu, že by ste pociťovali závraty, zmätenosť alebo mdloby. Niekedy to môže viesť aj k predávkovaniu drogami.

Keď vám lekár predpíše lieky na spanie, poučí vás aj o tom, ako ich máte užívať. Majte tieto pokyny na pamäti a vždy ich dodržiavajte.

Tabletky na spanie užívajte len vtedy, keď nemôžete zaspať. Môžete sa na nich stať závislými alebo závislými.

Po niekoľkých dňoch sa odporúča dať si od nich pauzu, aby ste zistili, či môžete ísť spať prirodzene alebo ich ešte potrebujete.

Zolpidem a ďalšie Z-liečivá

Zolpidem je liečivo, ktoré sa používa na liečbu nespavosti. Patrí do skupiny liekov nazývaných hypnotiká, ktoré fungujú tak, že spomaľujú aktivitu v mozgu, aby pomohli človeku zaspať.

Zolpidem je dostupný v okamžite uvoľňujúcej a s predĺženým uvoľňovaním. Okamžite uvoľňujúci zolpidem (Ambien, Edluar, Zolpimist) sa užíva podľa potreby, zvyčajne tesne pred spaním.

Začne účinkovať do 15-30 minút a trvá asi 6 hodín. Zolpidem s predĺženým uvoľňovaním (Ambien CR) sa užíva raz denne, zvyčajne 30 minút pred spaním.

Začne účinkovať do 30 minút a trvá asi 7-8 hodín.

Zolpidem je všeobecne bezpečný, keď sa užíva podľa pokynov. Môže však spôsobiť niektoré vedľajšie účinky, ako napríklad: ospalosť závraty zmätenosť zhoršená koordinácia strata pamäti bolesť hlavy nevoľnosť

V zriedkavých prípadoch môže zolpidem spôsobiť aj závažnejšie vedľajšie účinky, ako napríklad: samovražedné myšlienky alebo činy somnambulizmus závislosť abstinenčné príznaky, ako je úzkosť, nespavosť a nočné mory

Je dôležité užívať zolpidem podľa pokynov lekára. Neužívajte viac ako odporúčanú dávku a neužívajte ho častejšie, ako je predpísané.

Užívanie príliš veľkého množstva zolpidemu môže viesť k závažným vedľajším účinkom, vrátane predávkovania a smrti.

Zolpidem môže interagovať s inými liekmi, vrátane antidepresív, svalových relaxancií a iných sedatív. Je dôležité povedať svojmu lekárovi o všetkých liekoch, ktoré užívate, vrátane liekov bez lekárskeho predpisu a doplnkov.

Zolpidem by nemali užívať tehotné alebo dojčiace ženy ani ľudia s určitými zdravotnými problémami, ako je ochorenie pečene alebo obličiek.

Zolpidem by sa nemal užívať s alkoholom, pretože alkohol môže zvýšiť riziko vedľajších účinkov, ako je ospalosť, závraty a zhoršená koordinácia.

Zolpidem môže spôsobiť ospalosť a zhoršenú koordináciu. Ak užívate zolpidem, nešoférujte a neobsluhujte žiadne stroje, kým nebudete vedieť, ako na vás liek pôsobí.

Predávkovanie liekmi na spanie

Áno, dá sa predávkovať liekmi na spanie. Predávkovanie liekmi na spanie je vážny stav, ktorý môže viesť k smrti.

Príznaky predávkovania liekmi na spanie zahŕňajú:

• Zmätenosť
• Ospalosť
• Závraty
• Zhoršená koordinácia
• Znížená pamäť
• Znížená koncentrácia
• Svalovú slabosť
• Spomalené dýchanie
• Zlyhanie srdca

Ak si myslíte, že ste sa predávkovali liekmi na spanie, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Riziko predávkovania liekmi na spanie je vyššie u ľudí, ktorí:

• Užívajú viac ako predpísanú dávku liekov na spanie
• Užívajú lieky na spanie s inými liečivami, ktoré môžu spôsobiť ospalosť

Voľnopredajné prípravky a melatonín

Voľnopredajné lieky na spanie sú lieky, ktoré sa dajú kúpiť bez lekárskeho predpisu. Tieto lieky sú zvyčajne menej účinné ako lieky na predpis, ale môžu byť užitočné na krátkodobú liečbu nespavosti.

V tomto prípade je dostupný aj melatonín. Ide o hormón, ktorý prirodzene vzniká v našom tele.

Uvoľňuje sa vo vyššej miere v noci a podporuje spánok, preto sa užíva jednu až dve hodiny pred spaním.

Je vhodný u osôb nad 55 rokov, alebo pri nespavosti z dôvodu časového posunu.

Nie je vhodné ho kombinovať s inými liekmi na spanie, a nemali by ste ho užívať dlhšie než 3 mesiace.

Ak vám ho predpíše lekár, pripravte sa na vyššiu dávku účinnej látky. Predpisuje sa deťom s autizmom, starším ľuďom s poruchami spánku alebo pri niektorých zdravotných problémoch, kde je potrebný odborný dohľad.

Existujú aj takzvané predĺžené formy melatonínu, ktoré tento hormón uvoľňujú postupne, teda vďaka nim prespíte celú noc.

Melatonín je vo všeobecnosti považovaný za bezpečný, ale pri jeho užívaní môžete počas dňa pociťovať ospalosť, závraty, bolesti hlavy, zmeny nálady alebo podráždenosť, v zriedkavých prípadoch sa môžu vyskytnúť aj tráviace problémy.

O tom, čo z voľnopredaja užívate, alebo ste už užívali, informujte vždy svojho lekára a lekárnika. Mnohé z prípravkov na spanie totiž nie je vhodné kombinovať.

Bylinky a iné voľnopredajné možnosti

Mnohé rastlinné prípravky (valeriána, medovka, chmeľ), ktoré môžete dostať v lekárni, pôsobia tlmivo. Ich nevýhodou je, že pôsobia tlmivo aj počas dňa, a ich účinok je často nedostatočný.

Nie je vhodné, kombinovať ich s liekmi na spanie. Váš lekár vám ich ale môže odporučiť na začiatku liečby, keďže pri ľahkej forme nespavosti nie je potrebné užívať hneď lieky.

Bylinné doplnky, ako je valerián lekársky alebo ľubovník bodkovaný, sa môžu používať na liečbu nespavosti. Tieto doplnky sú zvyčajne bezpečné, ale ich účinnosť nie je jasná.

Rumanček pravý

Ak máte problém zaspať, vyskúšajte rumančekový čaj. Na jeho prípravu potrebujete jednu lyžičku čajoviny, dva a pol decilitra vody a 5 - 10 minút lúhovania.

Čaj popíjajte po dúškoch teplý. Vnímajte nielen jeho príjemnú chuť, ale tiež jeho nezameniteľnú vôňu.

Valeriána lekárska

Okrem úzkosti si čaj z valeriány poradí aj s nespavosťou, vyčerpanosťou, bolesťami hlavy či menopauzou.

Malou nevýhodou valeriány je jej nie práve ideálna chuť - vylepšiť ju môžete pridaním medovky.

Pozor! Valeriánu užívajte maximálne 3 týždne. Tiež ju nekombinujte s inými prostriedkami na spanie či upokojenie.

Užívať by ju nemali tehotné a dojčiace ženy, deti a ani ľudia s problémami s pečeňou.

Ľubovník bodkovaný

Je účinný na nespavosť, úzkosť a melancholické nálady. V prípade, že vás vyčerpáva niektorý z uvedených problémov, varte si pred spaním ľubovníkový čaj, no nie viac ako 3 týždne.

Levanduľa lekárska

Ako bábätko zaspíte aj z čaju z levandule. Potrebujete dve čajové lyžičky sušenej alebo čerstvej rastliny a dva a pol decilitra vriacej vody.

Medovka lekárska

Pri ťažkostiach so spánkom si pomôžte čajom z medovky. Na spánok vás naladí aj medovkový kúpeľ.

Stravovanie a pitný režim

Mnohí ľudia siahajú navečer po alkohole. Ten síce podporí zaspanie, no skracuje samotnú dĺžku spánku.

Hrozí pri ňom návyk - alkoholizmus, takže nie je vhodným riešením nespavosti.

Pomôcť môže starý známy pohár mlieka, ktoré obsahuje tryptofán, prekurzor serotonínu, ktorý je dôležitý pri striedaní spánku a bdenia.

Navečer sa vyhnite ťažko stráviteľným jedlám. Pite dostatočne počas dňa, no pred spaním pitie obmedzte, aby ste sa nezobudili (a nemuseli ísť na záchod).

Nápoje s obsahom kofeínu a silný čierny čaj, by ste mali užiť najneskôr o tretej hodine poobede. V priebehu noci nefajčite.

Spánková hygiena

Problémom mnohých nespavcov sú nesprávne spánkové návyky - tie správne sú neoddeliteľnou súčasťou riešenia nespavosti.

Pravidelná fyzická aktivita (tehotné ženy by sa o jej možnostiach mali vopred poradiť so svojím lekárom) odstraňuje napätie. Najlepšie je, vykonať ju poobede, nie však pár hodín pred spaním.

Miestnosť na spanie by nemala byť hlučná - ak je, a hluk nie je možné odstrániť, pomôcť môže generátor rovnomerného hluku.

Miestnosť by mala byť tiež vyvetraná, o teplote do 21°C a zatemnená.

Snažte sa ísť spať a zobúdzať sa každý deň v rovnaký čas. Tým sa podporuje regulácia cirkadiánneho rytmu a posilňuje spánkový režim.

Uistite sa, že je vaše prostredie na spánok také, ako má byť - tiché, tmavé a s optimálnou teplotou.

Vyvarujte sa kofeínu a nápojom, ktoré vás pred spaním stimulujú. Podobne je to aj s alkoholom.

Pravidelne sa hýbte, ideálne na čerstvom vzduchu. Neplatí to však na čas tesne pred spaním.

Snažte sa odbúrať stres. Vyskúšajte ako techniky, ako je meditácia, hlboké dýchanie alebo joga.

Vyskúšajte aj zavedenie pravidelného rituálu pred spaním (čítanie knihy alebo teplý kúpeľ, môže pomôcť uvoľniť telo a myseľ).

Zdravo sa stravujte a tesne pred spaním sa obzvlášť vyhýbajte ťažko stráviteľným jedlám.

Keď strach z nespavosti udržiava problém

Problémom u ľudí s nespavosťou sú negatívne myšlienky, spojené so strachom: „dnes v noci zase nezaspím“, „zajtra budem nemožný/á“.

Človek si následne ľahne do postele, no nezaspí, prevaľuje sa na lôžku. Čím viac sa snaží zaspať, tým je čulejší.

Stres sa stupňuje, a človek sa dostáva do bludného kruhu, z ktorého nevie vyjsť von.

Čo robiť pri neschopnosti zaspať

• Choďte do postele iba vtedy, ak ste ospalí.
• Určite si pravidelný čas na spánok, vyhnite sa podriemkávaniu počas dňa.
• Ak sa spánok nedostaví do 20 minút, opustite posteľ, a vykonávajte stereotypnú, opakujúcu sa, mozog nezaťažujúcu aktivitu, až pokiaľ zase nebudete ospalí.
• Odstráňte hodiny, a v žiadnom prípade ich nesledujte.
• V posteli nepracujte, nesledujte televíziu, a mimo spánku v nej vôbec netrávte čas.

Čítajte napr. knihu. Posteľ je iba na spanie a milovanie.

Dôležitou súčasťou je aj svalová relaxácia: riadené dýchanie a dýchanie do bránice, ktoré znížia telesné napätie.

Účinok týchto techník nastupuje (na rozdiel od liekov) postupne, no je dlhodobejší. Relaxáciou je v tomto prípade aj milovanie, ktoré uvoľňuje „hormóny šťastia“.

Kognitívno-behaviorálna terapia nespavosti

Kognitívno-behaviorálna terapia so spánkom (skratka CBT-I) je psychologická terapeutická metóda navrhnutá na zlepšenie kvality spánku a riešenie problémov so spánkom všeobecne.

Táto forma terapie sa tak trochu odlišuje od bežných prístupov k liečbe nespavosti, pretože sa sústredí na identifikáciu a modifikáciu myšlienok a správania spojených so spaním.

Dostáva sa teda ako keby viac do hĺbky spánkovej poruchy. Je to špecifický a štruktúrovaný prístup, ktorý sa sústredí na zmeny v myslení a správaní, čo môže viesť dokonca k trvalému odstráneniu porúch spánku.

Spánková reštrikcia

Jednoduchou možnosťou, ktorú môžete vykonať aj u seba doma, je tzv. spánková reštrikcia, teda obmedzenie doby, určenej na spánok.

Táto metóda je vhodná pre ľudí, ktorí trávia v posteli (bez spánku) zbytočne veľa času.

Počas jedného až dvoch týždňov si pravidelne zapisujte, kedy ste približne zaspali, a kedy ste sa zobudili. Z týchto údajov si vyrátajte priemernú dobu spánku počas jednej noci, čo bude počas nasledujúcich siedmych dní aj maximálna doba, ktorú môžete stráviť v posteli.

Počas nasledujúceho týždňa si zaznamenajte, aké percento ste počas tejto doby prespali. Ak to bolo viac než 90 %, ľahnite si nasledujúci týždeň o 15 minút skôr.

Ak menej než 85 %, ľahnite si o 15 minút neskôr. Ak medzi 85 a 90 %, pokračujte s rovnakým časom ešte ďalší týždeň.

Príklad výpočtu

Napríklad, posledný týždeň som zvykol zaspať každý deň o polnoci. Zobudil som sa o piatej. Spal som teda priemerne 5 hodín.

Nasledujúci týždeň strávim v posteli (počas noci) maximálne 5 hodín. Ak som spal posledný týždeň každú noc rôzny počet hodín, tak tieto hodiny sčítam a podelím počtom dní (7).

Sčítam hodiny, ktoré som prespal: 31,5. Počet hodín, ktoré som strávil v posteli = povolený čas v posteli: 7 x 5 = 35.

Vydelím a vynásobím: 31,5/35 x 100 = 90 %. Nasledujúci týždeň si pridám k 5 hodinám, ktoré môžem stráviť v posteli, 15 minút.

Kedy vyhľadať lekára

Ak nespavosť trvá dlhšie ako 3 týždne alebo výrazne ovplyvňuje tvoje každodenné fungovanie, neváhaj vyhľadať odborníka.

Ak máte problémy so spánkom, je dôležité poradiť sa s lekárom, aby ste zistili, ktorá liečba je pre vás najvhodnejšia.

Od odborníka si však po vyšetrení môžete vypočuť aj to, že za vašou poruchou spánku nie je vážny problém, len nesprávne nastavený režim dňa a zlé návyky, ktoré je potrebné upraviť.

Hoci sa vám môže zdať, že podceňuje vaše ťažkosti, robí to pre vaše dobro.

Čo nerobiť pri užívaní liekov na spanie

Nezháňajte ich na vlastnú päsť. Keď lekár zhodnotí, že lieky na spanie vám nepomôžu, ba naopak, že vám môžu ublížiť, rešpektujte jeho rozhodnutie.

Nikdy si ich nezaobstarávajte po vlastnej línii od známych či na internete. Mohlo by to skončiť nebezpečnou závislosťou a neskôr náročnou odvykacou liečbou.

Lieky na spanie by sa nemali užívať počas cestovania. Osoba, ktorá ich berie, by totiž mohla zaspať a nevnímať, čo sa deje v jej okolí.

Vždy sa vopred poraďte s lekárom. Mnoho liekov na spanie môže vyvolať závislosť alebo viesť k tomu, že bez nich človek nebude vedieť zaspať.

tags: #lieky #len #na #mesiac #na #spanie