Čo robiť, aby bol spánok bez nočných prebudení

Ak chcete spať bez častého nočného prebúdzania, najdôležitejšie je stabilizovať čas zaspávania a vstávania, obmedziť večer kofeín, alkohol, ťažké jedlá a elektronické zariadenia, vytvoriť tmavé, tiché a chladnejšie prostredie a naučiť sa správne reagovať na prebudenie. Dôležitejšia než samotný počet hodín je kontinuita spánku, pretože prerušovaný spánok narúša striedanie fáz REM a NREM a znižuje účinnosť regenerácie.

Ak sa budíte opakovane celé týždne, ráno vstávate neoddýchnutí, hlasno chrápete, lapáte po dychu alebo máte výraznú dennú ospalosť, príčinou nemusí byť iba nesprávna spánková hygiena. Môže ísť o nespavosť, spánkové apnoe, syndróm nepokojných nôh, stres, účinok liekov alebo iný zdravotný problém, ktorý si vyžaduje odborné vyšetrenie.

Prečo je neprerušovaný spánok dôležitý

Spánok je prirodzený fyziologický stav, ktorý je nevyhnutný pre udržanie optimálneho zdravia a fungovania tela a mysle. Posilňuje imunitný systém, aby sme neboli často chorí, chráni srdce, dobíja energiou, podporuje lepší pracovný výkon a udržiava v rovnováhe naše duševné zdravie. Predstavuje až jednu tretinu ľudského života.

Počas spánku telo šetrí a dopĺňa energiu, opravuje poškodené tkanivá a mozog reorganizuje spomienky a naučené informácie. Keď spíme príliš málo, nedokážeme spracovať to, čo sme sa počas dňa naučili, a v budúcnosti máme väčší problém si to zapamätať.

Prerušovaný alebo nekvalitný spánok znamená, že sa cyklus REM a NREM nedokončí, čím sa narúša proces regenerácie. Preto nestačí len zaspať, ale aj udržať neprerušovaný spánok počas celej noci.

Koľko spánku človek potrebuje

Spánok je pre každého veľmi individuálny a líši sa od človeka k človeku. Spôsob, akým ľudia spia a koľko spánku potrebujú, sa môže značne líšiť. Počas života sa mení počet hodín spánku, ktoré sú prospešné pre vaše zdravie.

VekOdporúčané množstvo spánku
Novorodenci do troch mesiacov14 - 17 hodín
Dojčatá od 4 do 12 mesiacov12 - 16 hodín
Malé deti od 1 do 5 rokov10 - 14 hodín
Deti v školskom veku od 6 do 12 rokov9 - 12 hodín
Tínedžeri od 13 do 18 rokov8 - 10 hodín
Dospelí od 18 rokov7 - 9 hodín

Tieto množstvá spánku sú len orientačné, niektorí ľudia potrebujú spať viac a iní menej. Rozdiely v tom, koľko spánku potrebujete, môžu byť dokonca genetické. Osobné okolnosti a váš zdravotný stav môžu tiež ovplyvniť, koľko spánku potrebujete.

Dôležitejšia než samotná dĺžka je však kvalita spánku. Ak sa ráno zobúdzate oddýchnutí, plní energie a počas dňa nemáte problém so sústredením, pravdepodobne spíte dostatočne. Ak sa však budíte unavení, spíte prerušovane alebo sa často v noci prebúdzate, telo vám vysiela jasný signál, že potrebuje zmenu.

Čo sa počas noci deje so spánkom

Spánok sa zvyčajne delí na dve veľké fázy, ktoré za normálnych okolností vždy prebiehajú v rovnakom slede: každá epizóda spánku začína takzvaným spánkom bez rýchleho pohybu očí, teda Non-REM, ktorý má niekoľko fáz a potom prechádza do spánku s rýchlym pohybom očí, teda REM.

Non-REM spánok začína prvou fázou ospalosti. V tomto štádiu je veľmi ľahké prebudiť sa, svalová aktivita sa postupne znižuje a možno pozorovať krátke náhle svalové zášklby. V nasledujúcej druhej fáze sa začína znižovať telesná teplota, srdcová a dychová frekvencia. Fázy 3 a 4 predstavujú najhlbšiu fázu non-REM spánku.

V hlbokom spánku sa telo najviac regeneruje, opravujú sa tkanivá, posilňuje sa imunitný systém a dochádza k uvoľneniu nahromadeného stresu. NREM fáza môže zlepšiť pamäť a učenie.

REM spánok je charakteristický prítomnosťou pohybov očí. Fyzicky sa znižuje tonus všetkých svalov s výnimkou dýchacích svalov, močového mechúra a análnych zvieračov, rovnako srdcová a dýchacia frekvencia sa stáva nepravidelnou a môže sa dokonca zvýšiť.

Väčšina snov sa vyskytuje počas REM spánku a väčšina ľudí, ktorí sa prebudia počas tejto fázy, si zvyčajne živo pamätá obsah svojich snov. REM spánok je kľúčový pre pamäť, kreativitu aj emocionálnu rovnováhu.

Mladý dospelý zvyčajne strávi približne 70-100 minút v non-REM spánku a potom vstúpi do REM spánku, ktorý môže trvať 5-30 minút. Tento cyklus sa opakuje každú hodinu počas celej noci spánku približne 4 - 6 krát.

cyklus REM a NREM počas noci

Ak je váš spánok prerušený prebudením, začína sa odznova. Celkovo stratíte najviac REM spánku. Nielenže budete unavení, ale oslabí sa vám aj krátkodobá a dlhodobá pamäť, zhorší sa vaša koncentrácia, môžete mať nižší prah bolesti, zhoršené vnímanie alebo metabolické problémy.

Najčastejšie príčiny nočného prebúdzania

Príčin prerušovaného spánku môže byť mnoho. Najčastejšou je vek. Časté prebúdzanie počas noci trápi najmä starších ľudí, u ktorých dochádza k zmenám v spánkových vzorcoch. Spia kratšiu dobu hlbokým spánkom a dlhšiu dobu ľahkým spánkom. Preto sa v noci častejšie budia.

Negatívny vplyv na kvalitu spánku má aj stres. Obavy zo starostí alebo premietanie problémov môžu spôsobiť, že sa vám po prebudení bude ťažko opäť zaspávať. Ak sa vám v hlave preháňajú myšlienky na prácu, osobné problémy alebo finančné starosti, vaše telo zostáva v pohotovostnom režime, čo zaspávanie sťažuje.

Medzi ďalšie možné príčiny patrí syndróm nepokojných nôh, bruxizmus či škrípanie zubami. Ťažkosti so spánkom môžu súvisieť aj s fyzickými a emocionálnymi problémami, napríklad s bolesťami, refluxom, astmou, alergiami, depresiou, úzkosťou alebo posttraumatickou stresovou poruchou.

Ľudia, ktorí pracujú na zmeny, môžu trpieť prerušovaným spánkom, pretože ich telo nefunguje v prirodzenom cirkadiánnom rytme - v noci je aktívne a cez deň je nútené spať. Pri striedaní smien je režim neustále narušovaný, čo prináša telu veľkú psychickú aj fyzickú záťaž.

Medzi možné príčiny patrí aj životný štýl, ktorý prispieva k fragmentácii spánku. Negatívny vplyv na spánok má alkohol, kofeín, modré svetlo pred spaním, nepravidelný režim, dlhé denné zdriemnutia, veľké množstvo tekutín a ťažké jedlá pred spaním.

Cirkadiánny rytmus, homeostáza a svetlo

Dva vnútorné biologické mechanizmy, cirkadiánny rytmus a homeostáza, spolupracujú na regulácii toho, kedy ste hore a kedy spíte. Cirkadiánne rytmy riadia širokú škálu funkcií od denných výkyvov bdelosti až po telesnú teplotu, metabolizmus a uvoľňovanie hormónov.

Biologické hodiny vášho tela, ktoré sú založené na približne 24-hodinovom dni, riadia väčšinu cirkadiánnych rytmov. Cirkadiánne rytmy sa synchronizujú s environmentálnymi podnetmi, najmä so svetlom a teplotou, o aktuálnom čase dňa, ale pokračujú aj v prípade absencie podnetov.

Homeostáza spánku a bdenia sleduje vašu potrebu spánku. Homeostatický spánkový pohon pripomína telu po určitom čase spánok a reguluje intenzitu spánku. Tento spánok sa zosilňuje každú hodinu, keď ste hore, a spôsobuje, že po období nedostatku spánku spíte dlhšie a hlbšie.

Snáď najväčší vplyv má na spánok vystavenie sa svetlu. Špecializované bunky v sietnici vašich očí spracovávajú svetlo a oznamujú mozgu, či je deň alebo noc, a môžu rýchlo urýchliť alebo oddialiť náš cyklus spánku a bdenia.

Každodenný pobyt na svetle pomáha synchronizovať váš cirkadiánny rytmus, vďaka čomu budete nielen ľahšie zaspávať, ale aj spať hlbšie. Snažte sa vystaviť expozícii jasného svetla ihneď po prebudení.

Vystavenie svetlu môže sťažiť zaspávanie a návrat do spánku po prebudení. Modré svetlo z televízora alebo mobilu znižuje produkciu melatonínu, narúša cirkadiánne rytmy a zvyšuje aktivitu mozgu.

Pravidelný režim je základ

Dodržiavanie pravidelného režimu, teda chodenie spať a vstávanie v rovnaký čas každý deň, pomáha regulovať vnútorné hodiny tela a zlepšuje kvalitu spánku. Váš cirkadiánny rytmus funguje najlepšie, keď je stabilný - aj cez víkendy.

Ak chodíte spať každý deň v inom čase a cez víkend „dospávate“, telo nikdy nevie, kedy má spustiť produkciu melatonínu. Ak máte problémy so spánkom, skúste si zvyknúť vstávať a chodiť spať každý deň v podobnom čase.

Spánok sa nedá spoľahlivo dobehnúť cez víkend. Dlhé spanie cez víkend môže ešte viac rozhodiť váš prirodzený rytmus. Najlepšie je spať pravidelne každý deň približne rovnaký počet hodín.

Večerné svetlo a elektronické zariadenia

Modré svetlo z elektronických zariadení stimuluje mozog, potláča tvorbu melatonínu a narúša tak prirodzený spánkový cyklus. Televízory, mobilné telefóny či notebooky preto radšej nahraďte knihou alebo relaxačnou hudbou.

Ideálne je obmedziť kontakt s obrazovkami aspoň 60 až 90 minút pred spaním. Ak je pre vás náročné večer sa úplne odpojiť od technológií, aktivujte si nočný režim na telefóne či počítači a znížte jas obrazovky.

Ideálne však je, ak by sa elektronické zariadenia vôbec nenachádzali v spálni. Spálňa má byť miestom, kde sa nenachádza žiadna technológia.

Upravte spálňu

Prostredie, v ktorom spíte, má zásadný vplyv na kvalitu vášho odpočinku. Tma, ticho a vhodná teplota pomáhajú mozgu prepínať do režimu odpočinku.

Spálňa by mala byť miestom pokoja, čistoty a čerstvého vzduchu. Zabezpečte si tmavé, tiché a chladné prostredie na spanie.

Spálňu dôkladne zatemnite a minimalizujte vonkajší hluk a umelé osvetlenie zo zariadení, ako sú budíky. Ak sa hluku nedá vyhnúť, poslúžia štuple do uší.

Optimálna teplota v miestnosti je približne 18 až 20 °C. Pri vyššej teplote môže telo stráviť viac času v plytšom spánku. Hlavne v lete sa snažte spálňu pred spaním ochladiť.

Čistý, čerstvý vzduch uľahčuje dýchanie a prispieva k rýchlejšiemu zaspávaniu. Z spálne odstráňte rušivé predmety a alergény, ako sú prach, roztoče a izbové rastliny.

Kvalita postele môže tiež ovplyvniť spánok. Nekvalitný alebo preležaný matrac môže viesť k zvýšeným bolestiam v dolnej časti chrbta, čo môže sťažiť dobrý spánok.

Vyberte si vankúš podľa svojej spánkovej polohy alebo zdravotných obmedzení. Anatomické vankúše pomáhajú udržiavať chrbticu v jej prirodzenom zakrivení.

tmavá tichá a chladná spálňa

Jedlo a tekutiny pred spaním

Ťažké jedlá, vyprážané pokrmy či veľké porcie krátko pred spaním zbytočne zaťažujú trávenie a môžu spôsobiť nepokojný spánok alebo dokonca nočné budenie.

Ak idete spať s plným žalúdkom, telo sa namiesto regenerácie venuje tráveniu. Súčasne sa môže objaviť reflux, teda pálenie záhy, ktorý vás v noci budí.

Vyvarujte sa konzumácii ťažkých jedál tesne pred uľahnutím. Posledné väčšie jedlo si dajte približne 2-3 hodiny pred spaním.

Ak ste večer skutočne hladní, zvoľte ľahšie jedlo. Pred spaním možno ľahko zjesť ovocie alebo si dať jogurt, hrsť orechov či malé množstvo mlieka.

Nápoje tesne pred spaním môžu viesť k častému vstávaniu na toaletu. Hoci je hydratácia pre vaše zdravie nevyhnutná, je rozumné znížiť príjem tekutín neskoro večer.

Tesne pred spaním by ste mali ísť na toaletu, pretože to môže znížiť pravdepodobnosť prebudenia sa v noci.

Kofeín, nikotín a alkohol

Kofeín

Kofeín môže ovplyvniť spánok 8 až 13 hodín po jeho konzumácii, takže popoludňajšiu kávu si radšej dajte skôr, ak nechcete byť hore do noci.

Kofeín pôsobí stimulačne a ruší spánok. Nepite kávu, čierny či zelený čaj, kolové nápoje ani kakao 4 - 6 hodín pred uľahnutím.

Citlivejší jedinci by sa mali vyvarovať konzumácie týchto nápojov počas celého dňa. Ak máte chuť na šálku kávy neskoro popoludní alebo večer, držte sa bezkofeínovej kávy.

Nikotín

Nikotín v cigaretách je stimulant, ktorý môže narušiť spánok a spôsobiť problémy so zaspávaním alebo prebúdzaním počas noci. Nefajčite pred spaním ani pri nočnom prebudení.

Alkohol

Hoci alkohol pomáha rýchlejšie zaspať, narúša spánkový cyklus a môže spôsobiť častejšie prebúdzanie počas noci, čo znižuje celkovú kvalitu spánku.

Alkohol narúša REM fázu, zhoršuje hlboké fázy spánku a môže spôsobiť predčasné ranné prebúdzanie a únavu počas dňa. Taktiež môže zhoršovať chrápanie a príznaky spánkového apnoe.

Pred spaním nepite alkohol. Spánok navodený alkoholom je nekvalitný a neosviežujúci.

Relaxácia a večerný rituál

Pre optimálny spánok je dôležité nielen vyhnúť sa negatívnym faktorom ovplyvňujúcim spánok, ale aj zaviesť pozitívne rutiny, ktoré podporujú pokojný a kvalitný spánok.

Meditácia, vizualizácia či dýchacie cvičenia majú pozitívny vplyv na uvoľnenie tela a upokojenie mysle. Práve psychické napätie a emočný stres sú častými príčinami nespavosti.

Relaxácia pred spaním môže zahŕňať meditáciu, hlboké dýchanie alebo jemné strečingové cvičenia. Krátka prechádzka alebo teplý kúpeľ môžu telu aj mysli pomôcť prejsť do pokojového režimu.

Ak vaša myseľ večer neustále pracuje a nedokážete ju upokojiť, riadená meditácia môže byť účinným riešením. Dobrým pomocníkom môže byť aj relaxačná hudba alebo zvuky prírody.

Vytvorením vlastného večerného rituálu, ktorý spája meditáciu a vedomé dýchanie, si pripravíte ideálne podmienky na zdravý a osviežujúci spánok.

Môžete si počas dňa vyhradiť chvíľku, počas ktorej budete premýšľať nad problémami, ktoré sa vám zvyčajne vybavia pred zaspaním. Takzvaný „worry time“ môže pomôcť presunúť riešenie starostí mimo času určeného na spánok.

Dychové cvičenia

Medzi osvedčené techniky patrí napríklad dýchanie 4-7-8, inšpirované jogou, ktoré dokáže v priebehu niekoľkých minút navodiť stav hlbokého pokoja.

Stačí si položiť špičku jazyka na horné podnebie, zhlboka sa nadýchnuť nosom počas štyroch sekúnd, zadržať dych na sedem sekúnd a následne pomaly vydychovať ústami počas ôsmich sekúnd. Tento cyklus zopakujte aspoň štyrikrát.

Ak vás uprostred noci zobudí stres, skúste dýchanie: nadýchnite sa 4 sekundy, zadržte dych 4 sekundy, vydýchnite 4 sekundy a zadržte dych 4 sekundy. Opakujte 5-6-krát.

Čo robiť, keď sa v noci zobudíte

Ak sa zobudíte, nesnažte sa okamžite vypočítať, koľko hodín vám ešte zostáva do rána. Kontrolovaním a pozeraním sa na hodiny, ako dlho spíte alebo ako dlho nemôžete zaspať, nič nevyriešite a všetko dokonca zhoršíte.

Hodiny otočte a nepozerajte sa na ne, ani keď sa prebudíte alebo nemôžete zaspať. Budete zbytočne vystresovaní a pri spánku i zaspávaní je dôležitý vnútorný pokoj a pohoda.

Ak sa vám nedarí zaspať do 15 až 20 minút, nemajte obavy. Vstaňte a choďte robiť nejakú relaxačnú činnosť, potom sa vráťte do postele, keď budete cítiť ospalosť.

Pri neschopnosti zaspať do približne 20 až 30 minút opustite lôžko a venujte sa príjemnej, monotónnej činnosti pri tlmenom svetle, napríklad čítaniu, počúvaniu relaxačnej hudby alebo pokojnej sprche.

Keď len tak ležíte v posteli a stále dookola rozmýšľate nad tým, prečo nemôžete zaspať, budete zbytočne nervózni a vystresovaní. Takto si mozog neprepojí posteľ so stresom zo zaspávania.

Pohyb a denné zdriemnutie

Pravidelné cvičenie počas dňa môže zlepšiť spánok, ale vyhnite sa intenzívnemu cvičeniu tesne pred spaním. Cvičenie príliš neskoro v priebehu dňa môže zvýšiť bdelosť a hladiny hormónov, ako je adrenalín.

Zabezpečte primeranú pohybovú aktivitu počas dňa, napríklad prechádzku po večeri. Vyvarujte sa náročnej fyzickej aktivite tesne pred uľahnutím.

Krátke zdriemnutie môže byť prospešné, no dlhé alebo nepravidelné zdriemnutia počas dňa môžu negatívne ovplyvniť váš nočný spánok. Ak si zdriemnete, nech spánok neprekročí približne 20-30 minút.

Ak sa vám zdá, že vám denné zdriemnutie narúša nočný spánok, zvážte jeho skrátenie alebo obmedzenie.

Výživové doplnky a lieky

Vhodnou voľbou na riešenie problémov so spánkom sú aj lieky a výživové doplnky dostupné v lekárni bez predpisu. Sú na rastlinnej báze alebo sú to prípravky s obsahom melatonínu.

Melatonín

Melatonín je hormón, ktorý sa prirodzene produkuje v našom tele a pomáha regulovať cirkadiánne rytmy a spánok. Je vhodný najmä pre ľudí, ktorí trpia poruchami spánku spôsobenými zmenou časových pásiem, prácou na zmeny alebo inými poruchami cirkadiánneho rytmu.

Doplnky s melatonínom môžu pomôcť zaspať skôr, no pred začiatkom ich užívania sa oplatí poradiť s lekárom. Pri bežnej nespavosti sú dôležité najmä pravidelný režim a spánková hygiena.

Ak uvažujete o použití melatonínu ako pomôcky na spanie pre vaše dieťa, vždy sa poraďte so zdravotníckym pracovníkom. Dlhodobé užívanie tohto doplnku u detí nebolo dobre preskúmané.

Magnézium a rastlinné prípravky

Magnézium je minerál, ktorý zohráva dôležitú úlohu v regulácii nervového systému, znižovaní stresu a zlepšovaní kvality spánku. Medzi najlepšie vstrebateľné formy magnézia patria magnézium bisglycinát, magnézium orotát, magnésium laktát alebo magnézium citrát.

Rastlinné doplnky ako valeriána lekárska, medovka lekárska alebo mučenka pomáhajú na zmiernenie stresu, úzkosti a pomáhajú zaspať. Medzi ďalšie rastlinné možnosti patria levanduľa, harmanček, mäta pieporná a chmeľ.

Pri užívaní akýchkoľvek výživových doplnkov je vždy dôležité poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom, najmä ak užívate iné lieky alebo máte zdravotné problémy.

Hypnotiká

Liečba nespavosti závisí od konkrétneho typu problémov so spánkom. Ak má človek problémy so zaspávaním, predpisujú sa hypnotiká, ktoré napomáhajú rýchlejšiemu zaspávaniu.

V prípade, že pacient sa často budí počas noci, volia sa lieky, ktoré predlžujú trvanie spánku a znižujú počet prebudení. Ak je problémom skoré prebúdzanie nadránom, používajú sa hypnotiká s dlhým polčasom účinku, ktoré udržia pacienta v spánku až do rána.

Výber vhodného hypnotika teda závisí od presného druhu nespavosti, ktorou pacient trpí. Hypnotiká sú určené na krátkodobé riešenie nespavosti, pretože na väčšinu vzniká návyk.

Kedy môže ísť o poruchu spánku

Poruchy spánku zahŕňajú problémy s kvalitou, načasovaním a množstvom spánku, čo má za následok zhoršenie fungovania počas dňa. Poruchy spánku a bdenia sa často vyskytujú spolu s ochoreniami, ako sú depresia, úzkosť a kognitívne poruchy.

Nespavosť

Nespavosť zahŕňa problémy so zaspávaním alebo s udržaním spánku. Prejavuje sa ťažkosťami so zaspávaním, častým budením počas noci, veľmi plytkým spánkom alebo predčasným prebúdzaním, v dôsledku čoho je celková dĺžka spánku nedostatočná.

O nespavosti hovoríme vtedy, ak minimálne tri dni v týždni počas troch mesiacov máte problém so spánkom. Niekedy môže byť spôsobená stresom, zmenou prostredia či cestovaním do iného časového pásma.

Spánkové apnoe

Spánkové apnoe je bežná porucha dýchania súvisiaca so spánkom, ktorá narúša dýchanie počas noci. Dochádza pri nej k zastaveniu dychu a narušeniu prísunu kyslíka, čo predstavuje veľkú záťaž nielen na srdce.

Ľudia s týmto stavom silno chrápu a môžu sa zobudiť s dusením alebo lapaním po vzduchu. Medzi ďalšie príznaky patrí prebudenie so suchými ústami, bolesťou v hrdle, ranné bolesti hlavy, denná ospalosť, znížená pracovná výkonnosť a ťažkosti s koncentráciou a pamäťou.

Syndróm nepokojných nôh

Ľudia s týmto syndrómom zažívajú pocity mravčenia, pichania, svrbenia či pálenia, ktoré vytvárajú neodolateľnú túžbu pohybovať nohami. Tieto pocity sťažujú zaspávanie a môžu rušiť samotný spánok.

Ťažkosti sú prítomné v pokoji, hlavne večer pred zaspaním. Bolesti ustupujú pri pohybe, preto nútia chorého chodiť.

Parasomnie

Parasomnie sú skupinou spánkových správaní, ktoré sa môžu vyskytovať pred zaspávaním, počas spánku alebo pri prechode medzi spánkom a bdením. Najčastejšie sa vyskytujú u detí, ale môžu postihovať aj dospelých.

Zahŕňajú námesačné chodenie, nočné pomočovanie, nočné hrôzy, nočné mory, spánkovú paralýzu a rozprávanie zo spánku.

Kedy vyhľadať lekára

Niektoré spánkové poruchy si vyžadujú odbornú diagnostiku či terapiu. Ak ste vždy mali problémy so spánkom, možno by bolo dobré poradiť sa s lekárom.

Ak máte chronickú nespavosť dlhšie ako mesiac, vyhľadajte spánkové centrum alebo neurológa. Môže ísť o spánkové apnoe, syndróm nepokojných nôh alebo iný spánkový problém vyžadujúci diagnostiku.

Pokiaľ sú vaše ťažkosti chronické alebo závažné, je vhodné ich konzultovať so svojím obvodným lekárom, ktorý vás pošle na odborné vyšetrenie, napríklad do spánkového laboratória.

Odbornú pomoc vyhľadajte najmä vtedy, ak sa opakovane budíte s pocitom dusenia, hlasno chrápete, máte výraznú dennú ospalosť, zaspávate pri bežných činnostiach alebo vás nočné prebúdzanie sprevádza silná úzkosť či depresívna nálada.

Ako zlepšiť spánok pri práci na zmeny

Rytmus a režim každého človeka je nastavený tak, aby počas dňa pracoval a počas noci odpočíval. V prípade, že chodíte na nočné zmeny, môže to poznačiť váš pracovný aj súkromný život.

Po každej nočnej zmene si oddýchnite v dobre zatemnenej miestnosti. Keď prídete domov z práce, nehrňte sa do domácich prác alebo nechoďte pracovať do záhrady, choďte si pospať.

Nemusíte nutne spať 8 hodín vkuse, ale spánok si môžete rozložiť podľa potrieb vášho tela do dvoch alebo viacerých častí. Počúvajte svoje telo a prispôsobte sa mu.

Pred nočnou zmenou si dostatočne oddýchnite a aj po nej sa vyhýbajte námahe či snahe dohnať iné aktivity na úkor spánku.

Spánková hygiena - Tipy a triky ako na kvalitný spánok

Praktický večerný postup

  1. Každý deň vstávajte približne v rovnaký čas.
  2. Po prebudení sa vystavte dennému svetlu.
  3. Počas dňa sa primerane hýbte.
  4. Kofeín nepíšte neskoro popoludní a večer.
  5. Posledné väčšie jedlo si dajte 2-3 hodiny pred spaním.
  6. Večer obmedzte alkohol, nikotín a elektronické zariadenia.
  7. Spálňu udržujte tmavú, tichú, čistú a chladnejšiu.
  8. Pred spaním používajte rovnaký upokojujúci rituál.
  9. Ak sa zobudíte, nepozerajte na hodiny.
  10. Ak nemôžete zaspať približne do 20 minút, vstaňte a vráťte sa do postele až po návrate ospalosti.

tags: #co #robit #ab #bol #spanok #bez