Prespávanie na Veľkom čínskom múre je oficiálne zakázané. Nielen preto, že ide o chránenú pamiatku, ale aj kvôli riziku úrazu alebo poškodenia štruktúry.
Veľký čínsky múr. 21-tisíc kilometrov kamennej histórie. A jeden človek, ktorý sa rozhodol, že to nebude len prehliadka. Chcel zažiť niečo skutočné. A tak urobil niečo, čo je prísne zakázané - prespal tam.
Prečo niekto prespával na Veľkom čínskom múre
Populárny YouTuber a dobrodruh sa rozhodol, že zažije noc na múre. Vybral si opustený úsek, kde chýbajú turisti aj strážcovia. So stanom, spacákom a kamerou sa uložil na vrchole jedného z najznámejších monumentov sveta.
„Keď už som tu, chcem to cítiť celé. Nielen cez deň. Chcem to aj v noci,“ povedal do kamery predtým, ako sa stiahol do spacieho vaku.
Ráno, na ktoré nikdy nezabudne
Okolo šiestej ráno sa začalo rozvidnievať. Všade ticho, len vietor a šum lístia. A vtedy sa to stalo: mraky klesli pod múr.
A nad nimi - ako z fantasy filmu - sa čínsky múr vynoril zo hmly a tiahol sa nekonečne ďaleko, osvetlený ranným slnkom.
„Videl som už veľa, ale toto mi takmer zastavilo dych,“ povedal neskôr v zostrihu.
Krásny moment verzus zákaz zákona
Muž si bol vedomý, že porušuje pravidlá. No pohľad, ktorý zažil, podľa neho za to stál.
Prespávanie na Veľkom čínskom múre je oficiálne zakázané. Nielen preto, že ide o chránenú pamiatku, ale aj kvôli riziku úrazu alebo poškodenia štruktúry.
Diváci s ním súhlasili: „Toto je dôvod, prečo sa oplatí žiť.“ „Nelegálne? Možno. Ale nezabudnuteľné.“
Prečo noc na múre predstavuje riziko
Veľký čínsky múr nie je súvislá a rovná stavba, po ktorej by sa dalo bezpečne pohybovať za každých okolností. Veľký čínsky múr nikdy netvoril jeden súvislý pás, ale mal mnoho vedľajších vetiev a na strategicky najdôležitejších územiach - napríklad v blízkosti Pekingu - prebiehal dokonca v dvoch paralelných líniach.
Po celej dĺžke využívali aj prirodzené danosti terénu. Kvôli tomu v niektorých úsekoch prechádza do hlbokých priekop a veľkú časť tvoria prírodné prekážky ako napríklad vysoké kopce, bralá alebo kamenné útesy.
Najvyššia časť múru meria 8 metrov, v minulosti to mohlo byť údajne ešte o šesť viac. Väčšina zo stien dosahuje výšku okolo šiestich alebo siedmich metrov. Priemerná šírka múru je 6,5 metra, v najširšom bode má 9 metrov.
Značnú časť múru postihla erózia. Najhoršie je to na severozápade, kde sú niektoré úseky kvôli vyššiemu nebezpečenstvu nepriechodné. Najväčšiu zásluhu na tom majú poveternostné podmienky, ale nevylučuje sa ani dopad zhoršeného životného prostredia, keď sa tam ovzduším prenášajú nevhodné látky.
Čo človek môže zažiť počas bežnej návštevy
Čínsky múr môžu turisti navštíviť z viacerých úsekov. My sme si vybrali časť Mu Tian Yu, ktorá je menej strmá, ponúka krásne výhľady a menšie rady turistov.
Pred vstupom do areálu sme prešli bezpečnostnou kontrolou. Pri vstupe do všetkých pamiatok návštevníkom kontrolujú pasy (niekedy aj viackrát), a preto ich majte vždy po ruke.
K hlavnému vstupu veľkého múru sme sa odviezli lanovkou. Múr sme sa rozhodli prejsť od veže 15 po vežu 20.
Zo začiatku bola prechádzka nenáročná, rovné alebo mierne strmé úseky sa striedali s nízkymi schodmi. Cesta bola prevažne suchá, sem tam sme natrafili na zvyšky snehu a ľadu z predošlého dňa.
Počas prechádzky sme si dávali krátke prestávky na oddych a vychutnávali sme si krásne výhľady na okolité hory a špicaté skaly.
Keď sme sa priblížili k veži 19 začala byť cesta strmšia a fyzicky náročnejšia. Maminu tešilo, že popri nás od námahy fučali aj oveľa mladšie turistky.
Pozerám sa vpred a stále čakám kedy budem na vrchole ale zdá sa, že schody nemajú konca. Dám si prestávku, sadnem si na kamenné schody a s úškrnom pozerám na fučiacich turistov podo mnou.
Prvýkrát rozmýšľam nad tým, aká bude cesta naspäť a či sa mi nebude točiť hlava. Nasledujú ďalšie schody.
Mám pocit, že už som takmer hore a potom nastáva sklamanie, keď zistím, že je to len optický klam. Sadnem si a odfotím talianskych turistov napchávajúcich sa sendvičmi.
Konečne stojím pod vežou číslo 20. Na jej vyhliadku však nejdem, schody ktoré k nej vedú sú úzke a strmé natoľko, že sa ľudia na vrchol takmer šplhajú.
Úprimne povedané, nečakala som, že mamina bude v takej dobrej kondícií a zvládne vyjsť stovku schodov bez väčších prestávok. Ľubko nás nakoniec obidve prekonal a vyliezol až na vežu číslo 20.
Z najvyššieho miesta úseku Mu Tian Yu ešte napíšem pozdrav rodine a kamarátom. Usmejem sa, keď si uvedomím, aké „od veci“ je sedieť v bežný nedeľný deň na schodoch Veľkého čínskeho múru.
Prečo nie je rozumné zostať na múre cez noc
Naspäť kráčame rovnakou cestou. Začínam cítiť bolesť v kolenách a lýtkach a je mi jasné, že nás s maminou na druhý deň bude čakať nepríjemná svalovica.
Do vstupného areálu sme sa opäť zviezli lanovkou. K dispozícií bola aj šmykľavka, ktorú ale neodporúčam.
Jazda totiž trvá iba dve minúty a keďže je rýchlosť regulovaná zamestnancami, je to celkom nuda.
Skúsenosť z dennej návštevy ukazuje, že aj krátky úsek môže byť fyzicky náročný. V noci sa k schodom, nerovnému povrchu, vetru a možnej hmle pridáva nedostatok svetla, čo zvyšuje riziko pádu a poškodenia historickej stavby.
Veľký čínsky múr nie je jeden múr
Napriek tomu, že Veľký čínsky múr je známy po celom svete, encyklopedická literatúra nám ponúka až prekvapujúco rozporuplné informácie.
O jeho dĺžke možno nájsť údaje od 2 400 až do 6 250 km (najčastejšie sa však uvádza číslo 8 850 km) a ani začiatok výstavby nie je jednoznačný.
Označenie Veľký čínsky múr nie je v skutočnosti správne. Táto stavba totiž nie je súvislá a pozostáva z niekoľkých samostatných múrov, ktoré kedysi prepájali dnes už neexistujúce pevnosti.
Veľký čínsky múr nikdy netvoril jeden súvislý pás, ale mal mnoho vedľajších vetiev a na strategicky najdôležitejších územiach - napríklad v blízkosti Pekingu - prebiehal dokonca v dvoch paralelných líniach.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Dĺžka | údaje od 2 400 až do 6 250 km; najčastejšie sa uvádza číslo 8 850 km |
| Oficiálne odhady | 21 000 kilometrov |
| Výška | najvyššia časť meria 8 metrov |
| Priemerná šírka | 6,5 metra |
| Najväčšia šírka | 9 metrov |
| Veže | 7000 veží |
Kedy sa začal stavať
Budovanie ochranných múrov nebolo v Číne ničím nezvyčajným. S postupujúcou centralizáciou Číny sa ich rozsah zväčšoval.
Spočiatku si predkovia dnešných Číňanov stavali ochranné valy okolo svojich príbytkov. Na čínskom vidieku dodnes možno vidieť usadlosti zo štyroch strán obohnané vysokými múrmi.
V priebehu 3. tisícročia sa valy začali stavať okolo dedín a osád. Najintenzívnejšie obdobie tejto prvotnej etapy budovania múrov v Číne nastalo v 8. až 3. st. pred n.l., za vlády dynastie východných Čou.
Vtedajšia nepokojná politická situácia a neexistencia účinnej centrálnej moci vyvolali nielen vznik najvýznamnejších čínskych filozofických škôl, ale politická nevraživosť a vzájomná súperivosť jednotlivých čínskych štátov viedli k horúčkovitej výstavbe obranných múrov (čchang-čcheng, "dlhý múr").
Keďže vtedy neexistoval jeden spoločný nepriateľ, tieto valy sa stavali na hraniciach štátov súperiacich o titul hegemóna, aj na severozápade Číny proti útokom nečínskych etník, ktoré už v tomto období začali výrazne ovplyvňovať priebeh čínskych dejín.
Prvé zjednotenie obranných valov
Po zjednotení Číny cisárom Čchin-š' chuang-ti roku 221 pred n.l. vznikla v priestore Ďalekého východu nová geopolitická situácia.
K moci sa dostala dynastia Čchin, ktorá za svojej krátkej vlády (221-206 pred n.l.) vytvorila základy efektívne fungujúceho štátu.
Múry, ktoré stáli v čínskom vnútrozemí, stratili svoju opodstatnenosť a pôsobením prírodných živlov zanikli. Časti obranných valov, ktoré už existovali na severozápadnej hranici čínskeho impéria (oblasť dnešných provincií Kan-su, Ning-sia, Šen-si), sa cisár rozhodol spojiť do takmer súvislého celku.
Podľa niektorých autorov sa stavby zúčastnilo 400 000 osôb. V tomto období bola nútená práca jednou z foriem odvodu dane a pracovná sila, ktorá bola k dispozícii, sa využívala aj na stavbu Dlhého múru (čchang-čcheng).
Stavba obranného múru mala prispieť k vytýčeniu hranice na miestach, kde neexistovali prirodzené deliace čiary (pohoria, vodné toky).
Múry sa stavali zo zmesi kameňov a udupanej hliny a dosahovali iba niekoľkometrovú výšku. Prvé časti múru nerobili iba z kameňa.
Na jeho budovanie použili aj drevo a pôdu, ale kvôli tomu začali skoro chátrať, preto následne používali už iba kameň, ktorý bol pevnejší a stabilnejší.
Na čo múr slúžil
Dlhý múr mal byť fyzickou prekážkou proti nájazdom nečínskych etník ("barbarov") a zároveň tvoril aj istú hranicu vlastnej expanzie čínskej dynastie.
Juhovýchodné hranice Číny boli pevne stanovené morským pobrežím, ale otázka, kde sa končí Čína a začína vnútorná Ázia, trápila čínskych štátnikov dlhé storočia a v jednotlivých obdobiach ju rozlične zodpovedali.
Dlhý múr mal zároveň zabrániť čínskym obyvateľom, aby unikali pred vyberačmi daní, ktorých vysielala centrálna vláda.
Všetky čínske dynastie sa usilovali - často neúspešne - zamedziť, aby čínski roľníci utekali do stepných oblastí a ponúkali svoje služby a technologické poznatky vnútroázijským nomádom, ktorí sa tak stávali ekonomicky - a pravdaže, aj politicky - nezávislými od Číny.
Veľký čínsky múr chránil Čínu pred nájazdmi Mongolov. Vtedajší obyvatelia chceli postaviť dômyselný obranný systém, ktorý mal prekvapiť nepriateľov a zneškodniť ich ešte pred prvým pokusom prieniku do krajiny.
I keď už od začiatku šlo o pomerne masívnu a rozsiahlu stavbu, Číňanom sa ani napriek tomu nepodarilo odraziť všetkých protivníkov.
Viacero kmeňov si našlo spôsob, ako prejsť cez masívne steny a napadli tak aspoň blízke časti v okolí múru.
Obdobia, keď múr stratil význam
Pred 2 000 rokmi Číňania prikladali tejto stavbe oveľa menšiu dôležitosť ako v súčasnosti, o čom svedčí aj fakt, že zakladateľ čínskej historiografie S'-ma Čchien (asi 135-85 pred n.l.) v rozsiahlom diele Historikove zápisky (Š' ťi) Dlhý múr spomína iba veľmi stručne.
V období vlády nasledujúcich dvoch najvýznamnejších dynastií, Chan (206 pred n.l. - 220 n.l.) a Tchang (618-906), nehral Dlhý múr v čínskych dejinách vážnejšiu úlohu.
Dynastia Chan predstavuje jeden z vrcholov čínskych dejín. Vzhľadom na ekonomickú, politickú a vojenskú silu sa vládcovia tejto dynastie neuspokojili s takým územným rozsahom Číny, aký dosiahla dynastia Čchin.
Budovali síce na niektorých miestach obranné valy proti nomádskemu etniku Siung-nu (niekedy ich identifikujú ako Hunov), ale nemáme dôkazy o tom, že by existoval jeden súvislý Dlhý múr.
Dynastia Chan rozšírila vplyv až do Strednej Ázie a v tomto období sa zintenzívnila kultúrna a obchodná výmena po tzv. Hodvábnej ceste.
V Strednej Ázii Číňania vytvorili systém signálnych veží, ktorý v prípade nebezpečenstva zabezpečoval komunikáciu medzi perifériou a vnútrozemím.
Ani dynastia Tchang napriek konfliktom s Tibetskou ríšou, Turkským impériom a neskôr Ujgurmi nikdy neprikročila k obnoveniu Dlhého múru, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou v tom čase už vôbec neexistoval.
V dobových prameňoch niet nijakej zmienky o Dlhom múre, či inej podobnej rozsiahlej obrannej stavbe.
Dynastie Chan a Tchang, ktoré k budovaniu ríše pristupovali s ambicióznejšou víziou ako Čchinovia, teda nemali záujem vytvoriť nejakú pevnú fyzickú hranicu, ktorá by jasne a dlhodobo fixovala geopolitickú realitu.
Konflikt s vnútroázijskými nomádmi riešili pomocou iných metód: vojenskou expanziou alebo spojením tribútu a obchodu.
Čas dynastií Sung a Jüan
Nasledujúca čínska dynastia Sung (960-1279) nebola ani ekonomicky, ani vojensky dostatočne silná, aby jej vládcovia mohli pomýšľať na rozšírenie svojho vplyvu do vnútornej Ázie.
Vláda tejto dynastie bola poznačená trvalým tlakom nečínskych dynastií zo severu a severozápadu: najprv kitanských panovníkov ríše Liao (946-1125) a neskôr dynastie Ťin (1115-1234), ktorej zakladateľmi boli Džürčeni.
Sungovia sa roku 1127 pod tlakom Džürčenov museli stiahnuť do južnej Číny a úplne rezignovali na tradičnú oblasť čínskych geopolitických záujmov - Strednú Áziu.
Číňania po prvý raz vo svojich dejinách obrátili pozornosť na pobrežie a tradičné suchozemské cesty nahradili morskými obchodnými trasami.
V priebehu prvej polovice 13. storočia sa od severu rozširoval vplyv euroázijskej Mongolskej ríše. Čína tvorila jej súčasť v rokoch 1279-1368.
Vládnuca mongolská dynastia Jüan mala svoje korene v stepiach vnútornej Ázie a Čína tvorila iba jednu zo štyroch častí Mongolskej ríše.
Z tohto dôvodu mongolskí štátnici nepociťovali potrebu opevňovať sa proti vonkajšiemu nepriateľovi a pomyselná hranica medzi svetom usadených roľníkov a kočujúcich nomádov zanikla.
Argument skeptikov podozrievajúcich Marca Pola, že nebol v Číne, lebo v cestopise nespomína Veľký čínsky múr, stojí na hlinených nohách, keďže v Číne počas vlády mongolskej dynastie Jüan podobná stavba vôbec neexistovala.
Najznámejšie úseky vznikli za dynastie Ming
Čínskej dynastii Ming (1368-1644) sa síce podarilo získať kontrolu nad územím Číny, ale takmer tri storočia jej vlády boli poznamenané neustálou konfrontáciou s Mongolmi, ktorí sa stiahli naspäť do stepí dnešnej Mongolskej republiky, ale naďalej vojensky ohrozovali Čínu.
Presun hlavného mesta Číny roku 1421 z juhu do dnešného Pekingu, ktorý sa nachádzal neďaleko línie stretu Mongolov a Číňanov, súvisel s tým, že cisársky dvor chcel z bezprostrednej blízkosti pozorovať a riešiť tento konflikt.
Až do roku 1449 sa čínskym štátnikom viac-menej úspešne darilo pomocou silnej armády pacifikovať Mongolov a udržať ich v bezpečnej vzdialenosti.
Keď mongolský vládca Esen roku 1449 zajal čínskeho cisára Čeng-tchunga, dynastia Ming sa ocitla v defenzíve.
Predchádzajúca flexibilnejšia politika, ktorá vytváraním pohraničných trhov a prostredníctvom mechanizmu tribútu úzko súvisiaceho s obchodom saturovala potreby mongolských kmeňov, stratila podporu a cisárski úradnící sa začiatkom 16. storočia rozhodli pre druhú - a drahú - alternatívu: prerušili všetky diplomatické a obchodné kontakty s Mongolmi.
Tento pokus o totálnu izoláciu Mongolov fyzicky demonštrovali aj výstavbou Veľkého čínskeho múru.
Obranné valy a múry sa síce stavali už od začiatku vlády dynastie Ming, ale až od prvej polovice 16. storočia sa ich konštrukcia rozbehla naplno.
Obhajcom myšlienky výstavby systému obranných múrov bol vysoký čínsky úradník Weng Wang-ta (1498-1552), ktorý nesúhlasil s vojenskými expedíciami do mongolského vnútrozemia a uprednostňoval sústredenú obranu pred mobilným nomádskym vojskom.
V priebehu 16. storočia sa v severnej Číne podarilo vytvoriť rozsiahly komplex stavieb vytvorený z kamenných kvádrov a siahajúci od province Kan-su až po Pochajský záliv.
Na kľúčových miestach boli dislokované čínske vojenské posádky, ktoré medzi sebou komunikovali pomocu signálnych veží.
Prečo dnes poznáme najmä múr z obdobia Ming
Najznámejšie časti múru boli vybudované dynastiou Ming v 14. storočí.
Posledné oficiálne práce na Veľkom čínskom múre skončili v polovici 17. storočia. Odvtedy ho už len na niektorých miestach renovovali.
Dokopy na ňom pracovalo šesť dynastií.
Veľká časť toho, čo dnes návštevníci poznajú z fotografií a turistických prehliadok, sú práve zachované alebo obnovené úseky mingského obranného systému v okolí Pekingu.
Čo sa stalo po nástupe dynastie Čching
Poslednými cisármi vládnucimi v Číne boli mandžuskí zakladatelia dynastie Čching (1644-1911).
Mandžuovia originálne zodpovedali otázku, kde sa končí Čína a dnešná Čínska ľudová republika s rozsiahlymi oblasťami (asi 40 % územia) obývanými nečínskym obyvateľstvom (Ujguri, Mongoli, Tibeťania) je dedičkou čchingskej vízie vnútroázijského impéria.
Čchingom sa podarilo ovládnuť obrovské územia vnútornej Ázie a za ich vlády celý prácne vybudovaný komplex múrov stratil svoje opodstatnenie.
Nečínske dynastie (najmä Jüan a Čching, no aj Liao a Ťin) tento problém nemuseli riešiť a výstavbe takéhoto druhu opevnení sa vôbec nevenovali.
Pre čínskych vládcov predstavovala stavba ochranných múrov krajné riešenie konfliktu s nomádmi.
Prečo nemá múr jednotný čínsky názov
Pre problematiku "Čínskeho múru" je príznačný aj fakt, že v samotnej čínštine neexistuje jednotný názov pre túto stavbu.
V prameňoch z obdobia dynastie Čchin sa síce vyskytuje výraz čchang-čcheng označujúci systematicky vybudovaný ochranný systém na severe Číny, ale tento termín neskoršie z čínskych prameňov na dve tisícročia zmizol.
Na jednej strane možno konštatovať, že Čína sa od založenia centralizovaného štátu roku 221 pred n.l. zväčša zaobišla bez súvislého obranného valu na severe (nech už ho nazveme hocijako) z čoho, prirodzene, vyplýva, že nemožno hľadať zmienky o tejto stavbe.
No ani v 16. a 17. storočí, v období intenzívneho budovania, nenachádzame v dobovej literatúre termín čchang-čcheng.
Systém pohraničných pevností a múrov sa označoval niekoľkými názvami, z ktorých najpoužívanješí bol pien-čchiang ("pohraničný múr").
Zlá reputácia legalistickej dynastie Čchin v očiach konfuciánskych úradníkov zapríčinila, že mingskí autori sa vyhýbali termínu čchang-čcheng ("Dlhý múr"), ktorý sa v ich mysliach spájal s touto mocou.
Ako vznikol moderný symbol
Európski misionári, obchodníci a cestovatelia sa do Číny vo väčšom množstve dostali v druhej polovici 16. a v priebehu 17. storočia, teda v období keď už Mingovia stihli postaviť toto opevnenie.
Fascinácia Európanov Orientom aj v prípade Veľkého čínskeho múru nemala hraníc.
Už v 17. storočí jezuitský misionár pôsobiaci v Číne Ferdinand Verbiest (1623-88) a po ňom napr. francúzsky filozof Voltaire (1694-1774) svorne konštatovali, že táto stavba predčí aj egyptské pyramídy či dokonca všetkých sedem divov sveta.
Mýtus Čínsky múr začal žiť, spočiatku iba v Európe, vlastným životom a realita zapadala prachom.
Začiatkom 20. storočia už niektorí autori tvrdili, že Veľký čínsky múr je jediným dielom ľudských rúk, ktoré voľným okom vidno z Mesiaca (odvážnejší dokonca uvádzali Mars!).
Samotní Číňania objavili tento symbol, keď si všimli živý záujem Európanov o túto stavbu - až koncom 19. a začiatkom 20. storočia a vtedy túto stavbu aj začali nazývať Wan-li čchang-čcheng ("Múr dlhý 10 000 li").
V tomto období sa prebúdzal čínsky nacionalizmus usilujúci sa odstrániť cudziu - mandžuskú - nadvládu a hľadajúci všetky účinné symboly zdôrazňujúce vlastnú identitu.
Pre čínskeho revolucionára Sunjatsena (1886-1925) sa Veľký čínsky múr - paradoxne - stal záchrancom čínskej rasy v súperení s nomádmi.
Neskôr táto stavba, medzičasom už značne nahlodaná zubom času, pre čínskych komunistov zdôrazňujúcich vo svojej propagande aj boj proti medzinárodnému imperializmu, predstavovala symbol čínskej výnimočnosti a "čínskosti" ako takej.
Poškodenie a obnova
V ČĽR sa obeťami zmenenej politickej klímy nestávali iba prezidenti, ale aj pamiatky.
Počas kampane proti "štyrom starým" (mysleniu, zvykom, kultúre a morálke) na začiatku kultúrnej revolúcie roku 1966 boli veľké úseky múru poškodené.
Až jedna tretina múru je už nenávratne zničená. Prispel k tomu zlý technický stav pamiatky, ale aj veľká revolúcia, počas ktorej si ľudia odtiaľ brali kamene na výstavbu svojich domovov.
Múru neprospeli ani útoky vandalov. I keď patrí k najvyhľadávanejším atrakciám v Ázii, nedokážu ho strážiť po celej dĺžke.
Preto zlodeji začali rozoberať niektoré úseky a zničili tak vzácnu pamiatku.
Prvé rabovačky robili pred mnohými rokmi, keď tento kameň následne použili pri ďalších stavbách, teraz ide skôr o získanie netradičného suveníru.
Do novej etapy vstúpil Veľký čínsky múr v druhej polovici sedemdesiatych rokov.
Niekoľko krátkych úsekov v blízkom okolí Pekingu sa zrenovovalo a stali sa obľúbenými turistickými atrakciami.
Jedným z neodmysliteľných rituálov každej oficiálnej štátnej návštevy v Číne sa stala aj prechádzka po Veľkom čínskom múre, po tomto symbole "jedinečnosti čínskej civilizácie".
Veľký čínsky múr a legenda o viditeľnosti z vesmíru
Od čias prvých letov do vesmíru vznikol mýtus, že Veľký čínsky múr je jedinou stavbou, ktorú odtiaľ môžete vidieť voľným okom.
V skutočnosti by ste však na jeho zhliadnutie potrebovali približujúce pomôcky.
Schody, veže a náročnosť prechodu
Ak by ste chceli prejsť celú dĺžku múru, museli by ste zdolať 30 miliónov schodov.
Turisti väčšinou chodia na najzachovalejší a najznámejší úsek, ktorý môžu prejsť za tri hodiny. Tam sa nachádza dokopy 5000 schodov.
Pokiaľ by ste chceli prejsť kompletne celý Veľký čínsky múr, zabralo by vám to až 18 mesiacov.
Počas cesty by ste prešli popri 7000 vežiach, ktoré mali obranné funkcie.
Najvyššie položená časť múru leží v nadmorskej výške 800 metrov nad morom. Nachádza sa v pohorí blízko Pekingu.
Turistické úseky pri Pekingu
Najnavštevovanejšia časť múru sa nazýva Badaling. Ročne tadiaľ prejde niekoľko miliónov turistov.
Hlavná sezóna pretrváva od začiatku mája a v závislosti od dobrého počasia trvá až do konca októbra.
Vtedy navštívi múr približne 70 000 ľudí denne.
Čínsky múr môžu turisti navštíviť z viacerých úsekov. My sme si vybrali časť Mu Tian Yu, ktorá je menej strmá, ponúka krásne výhľady a menšie rady turistov.
Praktická skúsenosť s cestou z Pekingu
Hlavné mesto Číny v slovenčine poznáme pod názvom Peking. S mojou cestovateľskou partiou - maminou a jej manželom Ľubkom, sem prichádzame zo Shanghai hlavne kvôli návšteve Veľkého čínskeho múru, ktorý sa nachádza 75 km od Beijingu.
Je šesť hodín ráno, keď sa zobudím na zvuk budíka. Vstanem, rýchlo odostriem záclony a pri pohľade na ulicu mi odľahne.
Sneh je preč a dážď vystriedala modrá obloha. Rýchlo sa oblečieme a utekáme na metro.
Stretnutie s naším sprievodcom menom Hau máme na zastávke Zhushikou.
Po vyše hodinovej jazde v autobuse s prevažne čínskymi turistami, sme boli na mieste.
Výlet na čínsky múr aj s cestou nám celkovo trval 8 hodín.
Konštrukcia a materiály
Múry sa stavali zo zmesi kameňov a udupanej hliny a dosahovali iba niekoľkometrovú výšku.
To, že Veľký čínsky múr stojí až dodnes, je najmä zásluha usilovných architektov a robotníkov.
Jeho steny vydržali napriek tomu, že sa ako spojovací stavebný materiál ešte vtedy nepoužíval piesok alebo malta, ale namiesto toho miešali ryžovú múku s vodou, ktorú potom natierali medzi kamene a tak ich spájali dokopy.
Prvé práce na tejto pamiatke sa začali pred 2300 rokmi.
Robotníci vtedy nemali pri výstavbe takmer žiadne pomôcky, čo sa odrazilo aj na ďalšej smutnej štatistike.
Podľa historikov priamo pri stavebných prácach zahynulo niekoľko tisíc ľudí.
Dokopy na ňom robilo viac ako milión dobrovoľníkov.
Legendy spojené s múrom
Jedna z legiend hovorí, že pri zrode obľúbenej čínskej atrakcie asistoval aj dobrosrdečný drak.
Ten vraj robotníkom pomocou svojich stôp naznačil, kadiaľ by mal múr presne viesť a pomohol im aj s prvými úkonmi pri začatí stavby.
Ďalšia legenda približuje príbeh nešťastnej Meng Jiangnv.
Jej manžel zomrel počas stavebných prác a nanešťastie ho pochovali priamo do stien múru.
Zúfalá žena prišla na toto miesto a plakala dovtedy, pokiaľ sa zo stavby nevynorili jeho kosti, ktoré mohla pochovať normálnym spôsobom.
Čo si možno odniesť z nočného pohľadu na múr
Záznam výpravy sa stal virálnym. Milióny ľudí po celom svete si pozreli, čo sa dá zažiť, keď spojíš odvahu, šialenstvo a trochu drzosti.
Nie je to výzva, aby to ľudia opakovali.
Ale je to pripomienka, že niektoré chvíle dokážu navždy zmeniť pohľad na svet.
Veľký čínsky múr, dôkaz neschopnosti čínskych štátnikov predchádzajúcich generácií, ktorý nezabránil tomu, aby v Číne niekoľko storočí vládli príslušníci cudzích etník, sa koncom 20. storočia stal pozitívnym symbolom a ako uvádza slovník čínskeho jazyka, dokonca metaforou "niečoho, na čo sa dá mimoriadne spoľahnúť".