Valanda Postel Jacek Ria

V dostupnom materiáli sa nenachádzajú overiteľné informácie o osobe, diele ani pojme s názvom „Valanda Postel Jacek Ria“. Text sa venuje najmä publikácii Baltic Writers: Estonia Latvia Lithuania: A Reference Guide to Authors and Their Works, ktorá predstavuje literatúru Estónska, Lotyšska a Litvy.

Publikácia bola vydaná vo Vilniuse v roku 2009 Inštitútom litovskej literatúry a folklóru v spolupráci s Lotyšským inštitútom literatúry, folklóru a umenia a Centrom literatúry Under and Tuglas Estónskej akadémie vied. Keďže v poskytnutom texte nie je uvedené, ako názov „Valanda Postel Jacek Ria“ súvisí s touto publikáciou, možno spoľahlivo opísať iba jej obsah a kontext.

Publikácia Baltic Writers

Táto referenčná kniha predstavuje stovku najznámejších spisovateľov z každého z troch pobaltských štátov, počnúc obdobím 16. storočia, keď sa písané slovo prvýkrát objavilo v ich národných jazykoch, až po 21. storočie, pričom bibliografia siaha do roku 2008. Zároveň poukazuje na historické a kultúrne partnerstvá medzi tromi pobaltskými krajinami.

Kniha mala byť užitočným zdrojom informácií o literatúre celého regiónu: o klasike, dielach zo sovietskych rokov, úsilí o inovácie v bezprostrednom postsovietskom období a snahe osloviť širšie európske publikum v súčasnosti. Dlhý čas si spisovatelia, básnici, dramatici a literárni kritici každej z týchto krajín zaslúžili predstavenie širšiemu medzinárodnému literárnemu publiku ako regionálny fenomén.

To vysvetľuje vznik publikácie, v ktorej sú portréty lotyšských, litovských a estónskych spisovateľov zoradené v abecednom poradí bez ohľadu na krajinu ich pôvodu. Hlavným cieľom publikácie je ponúknuť kvalifikovaný úvod do kľúčových literárnych faktov troch pobaltských krajín a prispieť k ďalšiemu šíreniu ich literatúry.

Vznik a spolupráca inštitúcií

Tento kolektívny projekt vznikol na základe spolupráce troch akademických inštitúcií: Inštitútu litovskej literatúry a folklóru, Lotyšského inštitútu literatúry, folklóru a umenia a Centra literatúry Under and Tuglas Estónskej akadémie vied. Konferencie „The Baltic Memory: We Have Something in Common“, ktoré tieto inštitúcie od roku 1995 organizovali spoločne, slúžili ako príprava na túto priekopnícku a systematickú prácu.

Pri plánovaní publikácie každá krajina najprv zostavila zoznam mien svojich sto najlepších spisovateľov. Kritériá výberu vychádzali z uznávaných literárnych hodnôt. Neskôr sa diskutovalo o metodologickch princípoch a Kultúrna nadácia Estónska koordinovala formát hesiel.

Na projekte sa podieľali odborníci na lotyšskú, litovskú a estónsku literatúru. Buď napísali nové články osobitne pre túto publikáciu, alebo podstatne prepracovali výklad tvorby jednotlivých spisovateľov.

Články neboli preberané z iných referenčných publikácií v litovčine, lotyštine alebo estónčine. Bez odklonu od všeobecnej encyklopedickej povahy žánru sa autori pokúsili ponúknuť obnovenú interpretáciu tvorby každého spisovateľa.

Štruktúra jednotlivých hesiel

Heslá dodržiavajú jednotný štandard pri uvádzaní faktografických informácií, bibliografií, pravopisu mien a systému skratiek. Dĺžka každého hesla odráža význam opisovaného spisovateľa.

Dohodnutá forma hesla predstavuje materiál v tomto poradí:

• stručná charakteristika významu spisovateľa,
• hlavné biografické údaje,
• zoznam vydaných diel,
• prehľad celej tvorby spisovateľa,
• zoznam hlavných prekladov do iných jazykov,
• zoznam kritických prác, najmä v cudzích jazykoch.

Editori dúfali, že sa im podarilo predstaviť nielen portréty významných osobností národných literatúr, ale aj systematizovať dovtedy rozptýlené informácie v angličtine o litovskej, lotyšskej a estónskej literatúre. Cieľom bolo uviesť kľúčové fakty, dátumy a interpretácie o najdôležitejších spisovateľoch a ich najvýznamnejších dielach.

Historický rozsah a význam knihy

Ide o prvý pokus zhromaždiť v jednej knihe informácie o literárnych procesoch a najvýznamnejších autoroch troch jednotlivých národov aj celého regiónu. Zostavovatelia sa vedome sústredili na literárne osobnosti 20. storočia, keď sa beletria v národných jazykoch rozvíjala najrýchlejšie a všetky tri literatúry dosiahli svoju zrelosť.

Preto viac ako tri štvrtiny hesiel pochádzajú z tohto obdobia. Chronologický rozsah knihy siaha od prvých spisovateľov a prekladateľov Biblie v 16. storočí po mladých básnikov súčasnosti, ako bol lotyšský básnik Karlis Verdins, narodený v roku 1979.

Súčasní spisovatelia si zaslúžia osobitnú pozornosť, pretože môžu dosiahnuť výraznejší medzinárodný ohlas. Počas posledných 20 rokov, najmä po vstupe do Európskej únie, sa literatúry troch pobaltských krajín stali v zahraničí známejšími vďaka početným prekladom, knižným veľtrhom a osobným kontaktom spisovateľov.

Publikácia je zároveň skúškou národného literárneho dedičstva z hľadiska jeho medzinárodného postavenia a pokusom predvídať, ktoré hodnoty budú dôležité pre budúcnosť pobaltskej literárnej tradície a ktoré oslovia širšie publikum, najmä v kultúrnom priestore Európskej únie.

Určenie publikácie

Táto referenčná publikácia bola určená predovšetkým na distribúciu v zahraničí. Mala byť užitočná pre akademické inštitúcie, kultúrne združenia, vydavateľov, prekladateľov, múzeá a ďalšie inštitúcie, ktoré sa venujú rozvíjaniu a ochrane písomného dedičstva pobaltských národov.

Je určená každému čitateľovi, ktorého priťahuje pobaltská literatúra a ktorý hľadá spoľahlivý zdroj informácií o nej. Editori dúfali, že prehľad literatúr týchto troch krajín poskytne materiál na premýšľanie o kultúrnom vývoji regiónu.

Zároveň vyjadrili nádej, že literárni kritici ďalších národov pobaltského regiónu, ako sú Poliaci, Fíni, Švédi, Nóri, Dáni, Rusi a ďalší, budú nasledovať túto iniciatívu a zostavia vlastné výbery kľúčových spisovateľov.

Autori a redakčné zázemie

V redakčnej rade pôsobili Benedikts Kalnačs, Jūratė Sprindytė a Jaan Undusk. Riaditeľom projektu bol Gytis Vaškelis.

Na tvorbe článkov sa podieľali Epp Annus, Elena Baliutytė, Gintarė Bernotienė, Liucija Citavičiūtė, Marius Daškus, Solveiga Daugirdaitė, Eva Eglaja-Kristsone, Luule Epner, Cornelius Hasselblatt, Viktors Hausmanis, Rutt Hinrikus, Loreta Jakonytė, Algis Kalėda, Benedikts Kalnačs, Ieva Kalnina, Ieva E. Kalnina, Janika Kronberg, Piret Kruuspere, Janina Kursite, Enn Lillemets, Loreta Mačianskaitė, Anneli Mihkelev, Donata Mitaitė, Sigitas Narbutas, Andrus Org, Aare Pilv, Sigutė Radzevičienė, Sandra Ratniece, Hilve Rebane, Anita Rožkalne, Dalia Satkauskytė, Lauri Sommer, Jūratė Sprindytė, Dalia Striogaitė, Ele Sūvalep, Lehte Tavel, Kadri Tūūr, Udo Uibo, Jaan Undusk, Rein Undusk, Mikas Vaicekauskas, Vytautas Vanagas, Imelda Vedrickaitė a Mart Velsker.

Editorkami boli Eva Eglaja-Kristsone, Virginijus Gasiliūnas a Anneli Mihkelev. Preklady pripravili Diana Bartkutė Barnard z litovčiny, Anna Reynolds z lotyštiny a Triin Sepp z estónčiny. Preklady redigovali Joseph Everatt a Richard Adang.

Inga Abele

Inga Abele sa narodila 5. októbra 1972 v Rige. Je spisovateľka, ktorej tvorba výrazne zachytáva psychológiu jednotlivca na prahu 21. storočia a jeho vzťahy s okolitým prostredím a spoločnosťou.

Za literatúru získala výročnú cenu v rokoch 2003, 2004 a 2008. Je absolventkou 39. strednej školy v Rige, ktorú ukončila v roku 1990.

Pracovala ako trénerka na farme na chov koní Okte. Absolvovala aj Lotyšskú akadémiu kultúry, kde v roku 2001 ukončila špecializáciu na drámu.

Neskôr venovala väčšinu svojho času písaniu. Tvorila vo všetkých významných literárnych žánroch.

Prozaická tvorba Ingy Abele

V próze vydala zbierky poviedok Akas maja (The Well House, 1999) a Sniega laika piezīmes (Observations in the Time of Snow, 2004), ako aj dva romány Uguns nemodina (Fire Does not Awaken, 2001) a Paisums (High Tide, 2008).

Autorkin denník a cestopis Austrumos no saules un ziemeļos no zemes (East of the Sun and North of the Earth, 2005) ponúka pohľad na osobnosť autorky a odhaľuje rôzne spôsoby, akými formuluje a opisuje svoj svet a to, čo sa okolo nej deje.

Jej hodnotový systém je neustále skúšaný a priebežne znovu vytváraný, akoby vždy od začiatku. Knihu Atgāzenes stacijas zirgi (The Atgazene Station Horses, 2006) možno zaradiť do žánru poetickej prózy.

Básne a dramatické diela

Poézia Ingy Abele vyšla v zbierke Nakts pragmatiķe (Night Pragmatist, 2000). Napísala aj hry Tumšie brieži (The Dark Deer), uvedenú v roku 2001 a vydanú knižne v roku 2003, Dzelzszāle (Ironweed), uvedenú v roku 2001 a vydanú knižne v roku 2003, a Jasmīns (Jasmine, 2003).

Jej hry uvádzali viaceré divadlá v Lotyšsku, ako aj v Nemecku, Fínsku a Dánsku. Hra Tumšie brieži bola v roku 2006 sfilmovaná na základe motívov rovnomennej hry.

Charakteristika tvorby Ingy Abele

Jej tvorbu charakterizuje zmysel pre realitu, detail, okolité prostredie, špecifiká vzťahov, tvrdý a presný dialóg a zapojenie zásadných všeobecných princípov do riešenia udalostí.

Za navonok presne zachytenými prejavmi reality sa objavuje symbolická hĺbka, iracionalita postáv a vzťahov a sledovanie podvedomia.

Eriks Adamsons

Eriks Adamsons sa narodil 22. júna 1907 v Rige a zomrel 28. februára 1946 v Rige, kde bol pochovaný na cintoríne Rainisa. Bol básnik, spisovateľ a prekladateľ.

Do lotyšskej poézie priniesol viaceré novinky, najmä komickú baladu, a zdokonalil podobu elegického románu. V roku 1944 získal prvú prozaickú cenu Pamätného fondu Rainisa a Aspazije.

Na Lotyšskej univerzite študoval právo v rokoch 1924 až 1928. Najvýznamnejším obdobím jeho tvorby boli 30. roky 20. storočia, keď sa stal profesionálnym spisovateľom a prekladateľom.

Život počas okupácie

Počas nacistickej okupácie v rokoch 1941 až 1944 bol Adamsons nútený publikovať pod pseudonymom Eriks Riga, pretože v predchádzajúcom desaťročí uverejnil niekoľko protifašistických článkov.

V tomto období pracoval v kníhkupectve a vykonával jednoduché príležitostné práce. V roku 1943 ochorel na tuberkulózu, ktorá bola príčinou jeho predčasnej smrti.

Poézia, próza a divadlo

Adamsons začal publikovať v 20. rokoch. V roku 1924 vyšla jeho umelecky neúspešná jednoaktová komédia Amora apburta lapene (The Arbour Bewitched by Cupid).

Jeho zbierky básní zahŕňajú Sudrabs ugunī (Silver in the Fire, 1932), Ģerboņi (Coats of Arms, 1941) a Sapņu pīpe (The Dream Pipe, vydané posmrtne v Štokholme v roku 1951).

Vydal zbierky poviedok Smalkās kaites (The Refined Vices, 1937) a Lietais spītnieks (The Great Defier, 1942), ako aj román Sava ceļa gājējs (The Independent), ktorý vychádzal na pokračovanie v rokoch 1943 až 1944.

Román bol zaradený do druhého zväzku jeho súborného diela v roku 1960 a v Lotyšsku vyšiel v roku 1992. Mnohé jeho texty neboli počas Adamsonsovho života publikované a v roku 2000 vyšla zbierka krátkej prózy Dovana (The Gift).

Napísal hry Šeši krusti (Six Crosses, 1933) a Mālu Ansis (Clay Ansis), uvedenú v roku 1938.

Tvoril aj pre deti: Čiganmeitēns Ringla (The Gypsy Girl Ringla, 1939), Koklētājs Samtabikse (The Kokle Player Samtabikse, 1943) a Nagla, Tomāts un Plūmīte (The Nail, the Tomato and the Little Plum, 1932), na ktorom spolupracoval s básnikom Aleksandrsom Čaksom.

Vydania a preklady Eriksа Adamsonsa

Dvojzväzkové dielo Raksti (Works) vyšlo v Štokholme v roku 1960. Výber Izlase (Selections) vyšiel v roku 1957 a výber Sapņu pīpe (The Dream Pipe) v roku 1957 v redakcii Mirdzy Ķempe.

Zbierka Sudrabs ugunī (Silver in the Fire) vyšla v redakcii Māriša Čaklaisa v roku 1989. Listy básnika a jeho manželky Mirdzy Ķempe boli publikované v knihe Mīlestības tuvskati (Close-Ups of Love, 1998).

Úplná zbierka krátkej prózy Dovana (The Gift) vyšla v roku 2000. Adamsons prekladal z angličtiny, ruštiny, nemčiny a francúzštiny.

Z angličtiny preložil napríklad dielo The Prisoner of Chilton od G. G. Byrona, ktoré vyšlo v lotyštine ako Sijonas gūsteknis v roku 1936, The Birthday of the Infanta od Oscara Wilda ako Infantes dzimšanas diena v roku 1936 a Sea Warfare od Rudyarda Kiplinga ako Jūras varoņi v roku 1938.

Prekladal aj poéziu Alfreda Tennysona, Roberta Browninga a D. G. Rossettiho.

Poetika Eriksа Adamsonsa

Adamsonsova poézia má korene v anglickom klasicizme a preromantizme, najmä v tradícii jazerných básnikov, ako aj v prerafaelitských témach a výraze, ktorý je organicky spätý s tradíciami lotyšských ľudových piesní a romance.

Adamsonsovu tvorbu charakterizuje humor, vtip a estetika intímnych situácií a každodennej reality. V jeho ranej poézii dominuje krása a elegancia ako samoúčelná hodnota, hedonizmus a výrazná pozornosť venovaná estetickej stránke skúsenosti.

Bibliografické údaje publikácie

tags: #valanda #postel #jacek #ria