Spálenie od slnka je zápalová reakcia na poškodenie ultrafialovým (UV) žiarením vo vonkajších vrstvách kože. Stáva sa to, keď vaša pokožka dostane príliš veľa UV žiarenia bez náležitej ochrany opaľovacím krémom a oblečením.
Prvá pomoc pri spálení slnkom spočíva predovšetkým v okamžitom ukončení pobytu na slnku a odchode do tieňa či interiéru. Chladná sprcha alebo obklady z čistej studenej vody pomôžu ochladiť a upokojiť spálenú pokožku od slnka, znížia teplotu a zmiernia opuch.
Čo je spálenie kože od slnka
Spálenie slnkom znamená poškodenie kože nadmerným pôsobením ultrafialového žiarenia zo slnka. Ide o popálenie v dôsledku nadmerného vystavenia pokožky slnečnému žiareniu, ktoré sa prejavuje začervenaním, pálením a svrbením pokožky, v závažnejších prípadoch až vytvorením pľuzgierov a opuchov.
Najväčším vinníkom je UVB žiarenie, ktoré preniká do povrchových vrstiev kože a spôsobuje zápal, poškodenie buniek a typické začervenanie. UVA žiarenie preniká ešte hlbšie a prispieva k starnutiu kože, pigmentovým škvrnám či dokonca rakovine kože.
Slnko má okrem zdravých benefitov vo forme podpory imunity, doplnenia hladiny vitamínu D či zlepšenia nálady, aj svoje temné stránky. Okrem rýchlejšieho starnutia kože, tvorby pigmentácií či vysušenej pokožky si v lete musíme dávať pozor aj na spálenie.
Prečo sa pokožka spáli
Na spálenie slnkom neexistuje žiadny univerzálny „návod“ a každý sa môže spáliť v iných podmienkach a za iný čas. Kým ľudia so svetlou pokožkou sa počas letných mesiacov dokážu spáliť aj za desať minút, ľudia s vyšším pigmentom znášajú pobyt na slnku bez ochrany oveľa lepšie.
Ľudia so svetlou pokožkou, ryšavými alebo svetlými vlasmi, pehami a modrými očami majú menšie množstvo melanínu, ktorý prirodzene chráni pred slnkom, preto u nich vzniká spálenie kože od slnka podstatne rýchlejšie. Rizikoví sú aj deti, starší ľudia a ľudia s chronickými ochoreniami.
Každý typ pokožky sa môže spáliť. Avšak tmavé odtiene pokožky sú viac odolné voči spáleniu.
Veľmi dôležité je aj akési „otužovanie“ slnečným žiarením. Ak celoročne trávite veľa času na slnku, napríklad v záhrade, a už od februára si pokožka postupne zvyká na prvé lúče, do mája môžete byť opálení ako z dovolenky a letné slnko už vašej pokožke neublíži.
Ak však trávite celý rok vnútri a zrazu si na dovolenke niekde pri Stredozemnom mori dáte na pláži dole tričko, pred spálením vás pravdepodobne neochráni ani ten najlepší krém.
UV žiarenie, ročné obdobie a počasie
V neposlednom rade je vhodné sledovať aj takzvaný UV faktor, ktorý rozhoduje o tom, koľko UV svetla dopadá na vašu pokožku. Dĺžka pobytu na slnku, zemepisná šírka, nadmorská výška, odraz žiarenia od povrchov ako voda, piesok či sneh, aj aktuálna oblačnosť - to všetko zvyšuje riziko, že môžeme byť spálení slnkom.
Spáliť sa môžete aj počas zimy na horách, najmä vo vyšších polohách a lyžiarskych strediskách nad hranicou oblačnosti, kde je redší vzduch a pokožku chráni len tenká vrstva atmosféry. Preto ani spálenia pri lyžovačke nie sú výnimkou.
Výlet na pláž môže tiež zvýšiť riziko spálenia od slnka v lete, pretože piesok aj voda odrážajú slnko späť k vám, čím sa zvyšuje vaša UV záťaž. (Preto vám tiež hrozí úpal pri dovolenke v zasnežených destináciách - sneh je tiež reflexný.)
Ak ste pri vode či na horách, sneh a vodná hladina odrážajú UV žiarenie, vďaka čomu sa vystavujete dvojitej dávke žiarenia a riziko spálenia je ešte vyššie.
Ani zatiahnutá obloha neznamená, že sa nespálite. Práve naopak, najhoršie spáleniny často vznikajú po zamračenom dni. Ľudia nevidia slnko a zabúdajú, že potrebujú ochranu pred slnečnými lúčmi prenikajúcimi cez mraky.
80 % UV žiarenia prejde aj cez oblačnosť. Aj pod mrakom sa môžete spáliť či opáliť, ak je UV faktor vysoký.
Ktoré časti tela sa najčastejšie spália
Spálenie od slnka sa najčastejšie objavuje na tých častiach tela, ktoré sú priamo vystavené slnečným lúčom a často ich zabúdame chrániť. Najrizikovejšie sú tvár, nos, uši, krk, ramená, chrbát, ramená a predlaktia, ale aj chrbtice rúk, nohy, priehlavky a chodidlá.
Veľmi časté je aj spálenie dekoltu či oblasti okolo očí. Najháklivejšie časti na spálenie sú tie, ktoré sú najviac odhalené - zväčša teda ramená, chrbát a dekolt, ale aj tie, kde je pokožka tenšia, ako je nos, uši či pokožka hlavy.
Nezabúdajte na svoje uši a chodidlá - dve oblasti, ktoré ľudia často zanedbávajú. U mužov je časté spálenie uší či nosa, keďže tieto miesta často vynechávajú pri aplikácii krému na opaľovanie.
U ľudí s rednúcimi alebo svetlými vlasmi býva časté aj spálenie kože hlavy, najmä na cestičke vo vlasoch. Deti sú obzvlášť náchylné na spálenie slnkom v oblasti ramien a chrbta, pretože počas hier sa často odhalia a zabúdajú na opakované natieranie.
Ako sa prejavuje spálená koža od slnka
Spálenie od slnka sa prejavuje predovšetkým začervenaním pokožky, ktoré nastupuje niekoľko hodín po pobyte na slnku. Najskôr bude koža začervenaná, na dotyk suchá a pocitovo akoby napnutá.
Najprv môže byť koža napnutá, teplá na dotyk, citlivá a niekedy aj opuchnutá. Postihnuté miesta pália, bolia a svrbia. Potom sa dostaví bolesť až pálenie, ktoré môžu byť veľmi intenzívne.
Pri silnejšom spálení od slnka sa môžu objaviť aj pľuzgiere, ktoré signalizujú poškodenie hlbších vrstiev kože. Postupne na koži vznikajú pľuzgiere, ktoré môžu praskať.
Spálená pokožka od slnka je suchá, šupinatí sa a neskôr sa často olupuje. Po niekoľkých dňoch sa koža začne olupovať.
Priebeh a čas hojenia
Spálenie od slnka sa môže vyvinúť v priebehu niekoľkých minút, ale môže trvať niekoľko hodín, kým sa objaví. Často môže vrcholiť 24 až 48 hodín po vystavení slnku.
Príznaky spálenia slnkom vrcholia zvyčajne po 24 hodinách a potom sa postupne zmierňujú, no svrbenie môže pretrvávať aj niekoľko dní. Potom ustúpi a bude trvať dni až týždne, kým sa pokožka úplne zotaví.
Počas prvých hodín slnenia môže pokožka sčervenať a začne páliť. V priebehu 6 až 48 hodín po expozícii sa bolesť zhoršuje. Koža sa začína odlupovať, “šúpať” do dvoch až ôsmich dní po takomto nadmernom vystavení slnečnému žiareniu.
Koža následne zostáva krehká a citlivá aj počas niekoľkých týždňov až mesiacov.
Stupne spálenia pokožky
V závislosti od rozsahu poškodenia kože rozlišujeme rôzne stupne popálenín. Pri ľahkom spálení od slnka je pokožka len mierne začervenaná, jemne páli alebo svrbí a príznaky odoznejú do niekoľkých dní bez väčších následkov.
| Stupeň | Typické prejavy | Hojenie |
|---|---|---|
| Popáleniny 1. stupňa | koža je horúca, červená, bolestivá, citlivá a suchá, objavuje sa aj svrbenie a mierny opuch | v priemere týždeň |
| Popáleniny 2. stupňa | pľuzgiere naplnené čírou tekutinou, výrazná citlivosť a silnejšia bolesť | 2-3 týždne |
| Popáleniny 3. stupňa | strata citlivosti, postihnutie podkožného tkaniva, silné olupovanie, horúčka, nevoľnosť či zimnica | vyžaduje akútnu liečbu |
Ľahké spálenie
Popáleniny 1. stupňa sa prejavujú na vonkajšej vrstve pokožky. Príznaky sa prejavia po cca 4 hodinách na priamom slnku.
Koža je horúca, červená, bolestivá, citlivá a suchá, objavuje sa aj svrbenie a mierny opuch. Pravidelnou hydratáciou ľahkým hydratačným krémom pomôžete jej rýchlejšiemu hojeniu, čo trvá v priemere týždeň.
Stredne ťažké spálenie s pľuzgiermi
Popáleniny 2. stupňa prenikajú aj dovnútra pokožky. Objavujú sa okrem vyššie spomínaných príznakov aj pľuzgiere naplnené čírou tekutinou.
Koža je veľmi citlivá na dotyk a a tomu zodpovedá aj dlhšia doba hojenia - 2-3 týždne. Pokožku je potrebné dezinfikovať a následne hydratovať, avšak pri intenzívnejších popáleninách je potrebné aj lekárske ošetrenie.
Ťažké spálenie
Najťažšie, hlboké spálenie kože od slnka je sprevádzané početnými pľuzgiermi, výrazným opuchom, silnou bolesťou, niekedy až mokvaním či krvácaním z kože a celkovými príznakmi vyčerpania.
Popáleniny 3. stupňa spôsobujú, že koža stráca citlivosť, postihnuté je aj podkožné tkanivo, dochádza k silnému olupovaniu a tento stav už vyžaduje akútnu liečbu.
V tomto prípade môže byť narušená aj schopnosť organizmu regulovať telesnú teplotu a hydratáciu, to si vyžaduje opatrnosť a niekedy aj lekársku pomoc.
Prvá pomoc pri spálení od slnka
1. Okamžite odíďte zo slnka
Prvým krokom pri liečbe spálenia od slnka je dostať sa zo slnka a pokiaľ možno premiestniť sa do interiéru pod klimatizáciu. Spálené miesta chráňte pred ďalším slnečným žiarením.
Popáleniny si vždy, keď vyjdete von, úplne zakryte ľahkým ochranným odevom alebo klobúkom a často vyhľadávajte tieň, kým sa spálenie od slnka úplne nezahojí. Vyhýbajte sa ďalšiemu pobytu na slnku, kým sa pokožka nezahojí.
2. Ochlaďte pokožku
Postihnuté miesta ochlaďte, ideálne pomocou vlažnej sprchy alebo obkladov, čo výrazne znižuje zápal. Chladná sprcha alebo obklady z čistej studenej vody pomôžu ochladiť a upokojiť spálenú pokožku od slnka, znížia teplotu a zmiernia opuch.
Ak je vám bolesť a teplo pri spálení od slnka nepríjemné, môže poskytnúť určitú úľavu rýchla studená sprcha alebo kúpeľ alebo aplikácia chladných obkladov, ako mokrý uterák, na postihnuté miesta.
Vyhnite sa však ľadu a veľmi studenej vode, ktoré môžu stav ešte zhoršiť. Aj keď môžete použiť ľad v studenom obklade, mali by ste sa vyhnúť jeho aplikácii priamo na pokožku spálenú slnkom.
V sprche používajte jemný prúd vody. Nepoužívajte silný prúd vody, vyhýbajte sa horúcej a tiež ľadovej vode a na umývanie nepoužívajte šampón ani sprchovací gél.
3. Pokožku jemne osušte a hydratujte
Po krátkom opláchnutí sa jemne osušte a nechajte pokožku mierne vlhkú. Kožu jemne osušte mäkkým uterákom, nešúchajte.
Kým pokožka nie je plná pľuzgierov, pokúste sa ju hydratovať pomocou krémov s obsahom Aloe vera alebo pantenolu, ktorý pomáha pokožku upokojiť. Naneste na popálenú pokožku gél z aloe vera, aby ste upokojili vysušenú pokožku a pomohli tak zmierniť niektoré príznaky spálenia od slnka.
Spálená pokožka je veľmi citlivá, preto odporúčame používať len jednoduché produkty, ktoré podporia hydratáciu a regeneráciu.
4. Doplňte tekutiny
Celé telo je potrebné správne hydratovať, stavte na minerálne vody, iontový nápoj alebo kyslomliečne výrobky, napríklad kefír. Pite dostatok tekutín, aby ste predišli dehydratácii, ktorá je po nadmernom opaľovaní častá.
Keď ste na slnku po dlhú dobu, je ľahké sa prehriať a dehydratovať - navyše, spálenie od slnka stiahne tekutinu vo vašom tele smerom k povrchu pokožky, čím sa vystavíte vyššiemu riziku dehydratácie.
5. Zmiernite bolesť a svrbenie
V prípade bolesti môžete pokojne užiť aj analgetiká. Vezmite si nesteroidné protizápalové lieky, ako je ibuprofén alebo paralen, ak je to potrebné na bolesť.
Pri silnej bolesti môžete siahnuť po voľnopredajných liekoch proti bolesti, napríklad ibuprofén, paracetamol, prípadne antihistaminikách na zmiernenie svrbenia.
6. Pľuzgiere neprepichujte
Odporúčame ich však neprepichovať, pretože následky môžu byť ešte bolestivejšie a rizikovejšie. Dôležité je neprepichovať pľuzgiere, ktoré sa objavia po spálení od slnka - hrozí riziko infekcie.
Ak pľuzgiere prasknú, jemne ich opláchnite čistou vodou, prekryte sterilnou gázou a sledujte, či sa nezhoršuje začervenanie alebo nevzniká hnisanie.
7. Neodlupujte poškodenú kožu
Niekoľko dní po spálení sa vaša pokožka môže začať olupovať, čo je znakom toho, že sa vaše telo lieči a odstraňuje poškodené bunky. Nikdy nelúpte kožu sami; nechajte ju prirodzene zmiznúť a vedzte, že po zahojení spálenia sa prestane sama odlupovať.
Počas hojenia buďte k pokožke jemní a po celý čas tejto doby sa vyhýbajte akýmkoľvek drsným čistiacim prostriedkom alebo lufám.
Čo použiť na spálenú pokožku
Pri výbere toho, čo na spálenie od slnka naozaj pomáha, je dobré myslieť najmä na hydratáciu, upokojenie a podporu hojenia kože. Krém po opaľovaní by mal byť ľahký, neparfumovaný, bez alkoholu, aby podráždenú pokožku ešte viac nevysušoval.
Panthenol
Panthenol je overený v tom, že podporuje hojenie, hydratuje a zmierňuje zápal. Panthenol vo forme peny, gélu, krému alebo spreja upokojuje a chladí pokožku podráždenú slnkom a urýchľuje hojenie povrchových poranení.
Prípravok sa aplikuje na postihnuté miesto 1 - 3x denne, respektíve podľa pokynov výrobcu.
Aloe vera
Aloe vera má chladivý, upokojujúci účinok a pomáha pri svrbení aj pálení. Gél z aloe vera má protizápalové účinky, urýchľuje regeneráciu alebo hojenie kože a príjemne chladí.
Obľúbené sú aj spreje alebo peny po opaľovaní, ktoré sa ľahko nanášajú a rýchlo vstrebávajú. Úľavu podráždenej a slnkom namáhanej pokožke poskytnú aj telové mlieka, gély či spreje po opaľovaní s hydratačnými, regeneračnými a upokojujúcimi účinkami.
Ďalšie upokojujúce prípravky
Výbornou voľbou sú prípravky s obsahom výťažkov z nechtíka, harmančeka alebo ovsa, ktoré majú protizápalový a regeneračný účinok. Ovsené vločky pôsobia protizápalovo a majú regeneračné účinky.
Na spálenú pokožku výborne pomáhajú aj voľnopredajné krémy s obsahom dimetindéniummaleinátu, ktoré sa používajú pri uštipnutí hmyzom.
Ak je spálená pokožka veľmi suchá a šupinatá, môžete použiť aj hydratačné mlieka alebo oleje. Po každom dlhšom vystavení kože slnečnému žiareniu odporúčame pokožku upokojiť pomocou produktov na to určených - produkty po opaľovaní, s obsahom humektantov, ako je kyselina hyalurónová či glycerín.
Čomu sa pri ošetrení vyhnúť
Vaša pokožka je momentálne citlivejšia na potenciálne dráždivé látky, takže sa držte jemných balzamov bez vône a chemikálií a dávajte si pozor na alergény.
Keď sú ľudia alergickí na nejaké zložky a aplikujú ich na spálenú pokožku, môže to vyvolať ďalšie zápaly, pľuzgiere, svrbenie alebo nepohodlie. Vyhnite sa preto „kainovým“ produktom, ako je benzokaín, ktorý môže tiež vyvolať alergickú reakciu a podráždenie.
Kokosový olej ani iné prírodné alternatívy neposkytujú účinnú ochranu.
Spálená pokožka hlavy
Mimoriadne nebezpečná je situácia, keď je spálená pokožka na hlave, čomu sú viac vystavení najmä muži s krátkymi účesmi alebo úplne bez vlasov. U ľudí s rednúcimi alebo svetlými vlasmi býva časté aj spálenie kože hlavy, najmä na cestičke vo vlasoch.
Takéto spálenie sa totiž takmer vždy dostaví spoločne so silným úpalom, ktorý sa prejavuje zvracaním, hnačkou, horúčkou, celkovou slabosťou či doslova bezvedomím.
Aj keď si nechránite celé telo, hlavu chráňte vždy. Spálené ramená či lýtka sú mimoriadne bolestivé, no spálená hlava môže ohroziť život.
Spálená koža u detí
Špeciálne obozretní buďte aj pri ochrane detí. Detský organizmus nie je taký odolný ako dospelácky, spáleniny od slnka na celom tele môžu v detskom telíčku vyvolať taký silný zápal a prehriatie, že dokážu dieťa ohroziť na živote.
V prípade, že sa deti spálili na slnku, pozorne ich sledujte a pri výskyte závratu, bolestivých pľuzgierov, ale aj nevoľnosti či zimnice vyhľadajte najbližšiu pohotovosť.
Najmä u detí, starších ľudí alebo osôb s oslabenou imunitou sa môže spálenie slnkom ľahko skomplikovať.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Väčšina ľahkých prípadov spálenia od slnka sa dá zvládnuť doma. Lekára však vyhľadajte, ak je spálenie od slnka veľmi rozsiahle, pokrýva veľké plochy tela, sprevádzajú ho silné bolesti, veľké alebo početné pľuzgiere, horúčka, zimnica, dehydratácia, zmätenosť alebo sťažené dýchanie.
Hlavné príznaky, pri ktorých treba vyhľadať lekára, sú vysoké horúčky, rozsiahle opuchy a pľuzgiere, krvácanie kože, závraty, nadmerná bolesť, vracanie, pocit na odpadnutie a hnis vytekajúci z kože.
Ak sa na spálenej pokožke od slnka objaví žlté, hnisavé mokvanie, silný opuch či červené pruhy, ide pravdepodobne o infekciu a je nutná okamžitá konzultácia s lekárom.
Nenechávajte nič na náhodu ani v prípade, že spálenie slnkom vyvolalo úpal, ktorého príznakmi sú vysoká teplota, slabosť, bolesť hlavy a dezorientácia, alebo ak stav pretrváva viac ako 3-4 dni bez zlepšenia.
V prípade, že bolesti pretrváva dlhšie ako 48 hodín, poškodená plocha kože je veľmi veľká, dochádza k stúpaniu teploty tela a dehydratácii, určite vyhľadajte odbornú pomoc. Môžu sa totiž veľmi ľahko pridružiť ďalšie komplikácie, ako sú bakteriálne infekcie.
Ohrozené sú najmä deti, starší ľudia, tehotné ženy a osoby so zníženou imunitou. V niektorých prípadoch lekár zváži aj nasadenie špeciálnych mastí, antibiotík či infúznych roztokov.
Spálenie kože hlavy a úpal
Časté sú aj zimnica, únava, zvýšená telesná teplota, bolesti hlavy a nevoľnosť - vtedy už hovoríme o tzv. úpale alebo slnečnom úpale.
Okrem spálenia kože sa môžu vplyvom slnečného žiarenia vyskytnúť aj iné problémy, preto treba odlíšiť spálenie od slnka od iných reakcií na slnečné žiarenie.
- Slnečná alergia - fotosenzitivita: Ide o reakciu imunitného systému na slnečné žiarenie. Viditeľná kožná odpoveď môže nastať v priebehu niekoľkých minút a môže trvať aj niekoľko dní.
- Fototoxická dermatitída: Ide o zápalovú reakciu kože, avšak neimunitnú. Ovplyvňuje ju nejaká látka - fotosenzibilizátor), ktorá v spojení so slnečným žiarením tento zápal vyvoláva.
- Fotoalergické reakcie: Vznikajú ako oneskorená imunitná odpoveď a to zvyčajne až po opakovanom kontakte s fotosenzibilizátorom.
- Solárna urtikária: Žihľavka sa už po pár minútach od vystavenia kože slnečnému žiareniu prejavuje drobnými červenými vyrážkami, svrbením a začervenaním kože, no môžu sa pridať aj bolesti hlavy, závraty či nevoľnosť.
Ako účinne predchádzať spáleniu
Koža spálená slnkom je dôsledkom nedostatočnej prevencie. Najlepším liekom na spálenie kože od slnka je prevencia.
Pravdepodobne už viete, že najlepší spôsob, ako si udržať mladistvú a zdravú pokožku, je vyhýbať sa slnku počas jeho najsilnejšieho obdobia a používať opaľovací krém a ochranný odev, keď idete von.
Ochrana pred priamym slnkom
Medzi 10.00 a 16.00 hod. sa snažte vyhýbať priamemu slnku. Slnko je vtedy totiž najvyššie na oblohe, takže vás opäť chráni len tenká vrstva atmosféry.
Vyhýbajte sa slnku medzi 11. a 15. hodinou, keď je UV žiarenie najsilnejšie. Čo najviac sa pred priamym slnkom chrániť, zdržiavať sa v tieni, nevystavovať sa dlhodobo priamemu slnku a najmä v čase intenzívneho žiarenia od 11:00-15:00.
Ak musíte byť vonku, zdržiavajte sa v tieni, používajte slnečné okuliare, slnečník alebo široký klobúk. Noste pokrývku hlavy, slnečné okuliare a vzdušné, svetlé oblečenie, ktoré zakryje čo najväčšiu časť tela.
Používajte ochranné pomôcky - klobúčiky, okuliare, UPF oblečenie. Noste voľné a vzdušné oblečenie.
Opaľovací krém a SPF
Zo všetkého najdôležitejšie je pri pobyte na slnku používať dostatočne silný ochranný opaľovací krém, ideálne s SPF 30 a vyšším, ktorý poskytuje širokospektrálnu ochranu pred UVA aj UVB lúčmi.
Krém na opaľovanie používajte vždy s dostatočne vysokým ochranným faktorom, SPF aspoň 30, pre deti 50, natierajte sa aspoň 20 minút pred pobytom na slnku a opakujte aplikáciu každé 2 hodiny, respektíve po kúpaní či utretí uterákom.
Aplikácia takéhoto krému by mala prebiehať každé dve hodiny a počas pobytu pri vode vždy po tom, keď sa vynoríte z vody. Opaľovací krém by sa mal nanášať aspoň každé dve hodiny alebo skôr, ak plávate alebo sa veľmi potíte.
Pozorne si skontrolujte štítok opaľovacieho krému, pretože za týchto okolností sa účinnosť opaľovacieho krému môže pohybovať od 40 do 80 minút.
Pri výbere krému na opaľovanie uprednostnite také, ktoré chránia pred UVA aj UVB žiarením, sú vodeodolné a vhodné pre váš typ pokožky.
SPF, teda Sun Protection Factor alebo ochranný faktor, je číslo, ktoré nám udáva stupeň ochrany pred ultrafialovým žiarením. Najviac nás chráni faktor číslo 50+.
Nezabúdajte na citlivé a prehliadané miesta
Nezabúdajte na miesta ako nos, uši, krk, chodidlá či cestičku vo vlasoch - často sú práve tie najviac spálené slnkom. A nezabudnite na svoje uši a chodidlá - dve oblasti, ktoré ľudia často zanedbávajú.
Aplikovať SPF sa odporúča aj na pery, a to balzamom s SPF minimálne 30.
Hydratácia a ďalšie opatrenia
Nezabudnite na dostatočný príjem tekutín. Dodržiavajte pitný režim.
Po návrate z opaľovania si dajte chladnú sprchu a použite krém po opaľovaní, ktorý upokojí a hydratuje pokožku. Tak minimalizujete riziko, že sa na vašej koži objaví spálenie od slnka, nepríjemné svrbenie či olupovanie.
Niektoré lieky, napríklad antihistaminiká, ibuprofen, antidepresíva či antibiotiká, zvyšujú citlivosť na slnko.
Vyhýbajte sa slneniu v soláriu. Pravidelné navštevovanie solária môže spôsobiť spálenie kože.
V soláriu pôsobí silnejšie ultrafialové žiarenie ako zo slnka. Okrem spálenia kože vedie ku vzniku vrások a ďalším kožným ochoreniam, dokonca až k rakovine kože.
Starostlivosť o pokožku po zahojení
V prípade, že sa po zahojení pokožky objavia na pokožke zvláštne fľaky či znamienka s neprirodzenou farbou alebo nepravidelným tvarom, čo najskôr navštívte dermatológa.
UV žiarenie je považované za karcinogén a okrem toho je hlavnou príčinou starnutia kože. Je veľmi dôležité chrániť sa pred slnkom. Aj jedno spálenie môže spôsobiť rakovinu kože.
Počas hojenia buďte k pokožke jemní a po celý čas tejto doby sa vyhýbajte akýmkoľvek drsným čistiacim prostriedkom alebo lufám.
