Zimný spánok, odborne nazývaný aj hibernácia, je veľmi zložitý fyziologický proces. Zimný spánok je adaptáciou na nepriaznivé obdobie, počas ktorého nedokážu živočíchy získať vhodnú potravu.
Pred spánkom predchádza dôkladná príprava, ktorá spočíva v nahromadení dostatočných tukových zásob zvieraťa, a správny výber vhodného úkrytu. Zvieratá, ktoré zostávajú v našom podnebnom pásme, si tak chránia telo pred chladom, nedostatkom potravy a nepriazňou počasia.
Prečo sa zvieratá pripravujú na zimu
Zimné obdobie predstavuje pre všetky živé tvory nemálo komplikácií. Mrazivé dni so snehovou pokrývkou a výrazne obmedzená dostupnosť potravy nútia každého živočícha chrániť sa pred zimou špecifickým spôsobom.
Zimný spánok alebo hibernácia je fyziologické prispôsobenie sa živého organizmu nepriaznivým podnikom prostredia. Dôvodom zimného spánku je nedostatok dostupnej potravy a hlavným účelom redukcia množstva energie.
Tak ako aj ľudia, aj zvieratká v lese sa chystajú na zimu. V lese vládne zhon - zvieratká pobehujú, aby si našli nielen úkryt, ale aj nejakú potravu.
Zvieratám a vtákom, ktoré zostávajú v našom podnebnom pásme, narastie teplejšia a hustejšia srsť či perie, chrániace ich pred nepriazňou počasia. Niektoré druhy cicavcov však toto obdobie jednoducho prespia.

Čo je zimný spánok
Počas neho, uložené v brlohu či hniezde, upadajú do stavu nehybnosti, ich telesná teplota klesne o niekoľko desiatok stupňov a všetky dôležité fyziologické funkcie sa utlmia na minimum.
Počas tohto času sa zvieratám výrazne znižuje telesná teplota. Zatiaľ čo vo vegetačnom období sa ich telesná teplota pohybuje približne v rozmedzí 38 - 41 ˚C, počas zimnej meravosti často klesá až na 1 ˚C.
Spomaľujú sa všetky životné procesy. Frekvencia srdca prudko klesne, spomalí sa dýchanie a látková výmena.
Zimný spáč drasticky zníži telesnú teplotu, tepovú frekvenciu a celkový metabolizmus. Hibernujúci živočích sa nachádza akoby na hranici života a smrti, keďže jeho životné funkcie fungujú na minimum.
Spiace zviera sa preto v podstate nachádza na hranici života a smrti, lebo všetky jeho životne dôležité telesné úkony sú obmedzené na minimum.
Ako sa zviera pripravuje na hibernáciu
Zhromažďovanie tukových zásob
Poriadne pribrať pred zimou je akousi fyziologickou potrebou pre všetky prespávajúce zvieratá. V jesenných mesiacoch sa vedia vykŕmiť tak, že zväčšia svoju hmotnosť o dvadsať až tridsať percent.
Energiu potrebnú na udržanie života získava zviera zo zásob, ktoré si vo forme podkožného tuku vytvorilo v lete a na jeseň. Počas spánku sa totiž nahromadený tuk rozkladá, pričom organizmus dostáva látky potrebné na udržiavanie fyziologických pochodov.
Keďže počas niekoľkomesačného zimného spánku viaceré zvieratá neprijímajú žiadnu potravu, ich prežitie závisí od množstva zásob podkožného tuku, z ktorého čerpajú energiu.
Úspešnému prežitiu zimy však predchádza dôkladná príprava počas jesenných mesiacov.
Výber a príprava úkrytu
Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je nájdenie dobrého úkrytu chráneného pred nepriazňou počasia. Miesto a tvar úkrytu však nie je vecou náhody.
Zvieratá si ho starostlivo vyberajú a pripravujú na zimu. Zimní spáči si zimovisko dôkladne vyberajú a pripravujú.
Zimné úkryty chránia zvieratá pred mrazom, snehom, vetrom a stratou telesného tepla. Niektoré zvieratá si do nich nanosí suché lístie, trávu, mach alebo inú podstielku.
Zmeny v správaní a príjme potravy
Podnetom na zimný spánok, podobne ako u ostatných hibernujúcich zvierat, je u plcha skracujúca sa dĺžka svetelnej časti jesenného dňa, ako aj pokles teploty vonkajšieho prostredia.
Impulzy svetla prechádzajú cez zrakové orgány do časti stredného mozgu - epifýzy, produkujúcej hormón melatonín. Ďalším orgánom, ktorý jedincovi signalizuje prípravu na zimný spánok, je hypotalamus.
V jeho prednom jadre sa nachádza centrum hladu a v zadnom centrum sýtosti. Vo fáze, ktorá predchádza hibernácii, je funkcia centra sýtosti tlmená a činnosť centra hladu zase stimulovaná.
Vtedy si plch začína zvyšovať dávky potravy s vysokým obsahom cukru a vytvára si tak dostatočné zásoby tuku ako zdroja energie.
Čo sa deje počas zimného spánku
Samotný akt upadnutia do zimnej meravosti trvá pri zimných spáčoch často aj niekoľko hodín. Zviera kŕčovito stvrdne a skrúti sa do klbka.
Zimní spáči sa spravidla schúlia „do klbka“, čím zmenšia svoju povrchovú plochu, ktorá je rozhodujúcim faktorom pri strate telesného tepla.
Takýto guľovitý tvar má z geometrického hľadiska v pomere k obsahu najmenší povrch, čo je pre zviera veľmi dôležité, pretože veľkosť telesného povrchu je rozhodujúcim činiteľom pri vyžarovaní a strate telesného tepla.
Niektoré zvieratá prespia zimu na jeden dúšok bez toho, aby sa prebudili, iné ju prežívajú v akomsi polospánku a z času na čas sa prebúdzajú.
Netopierom bežne bije srdce tisíckrát za minútu, ale počas zimného spánku vystačí s piatimi tepmi za minútu. Úroveň látkovej výmeny klesá v hibernácii na päťdesiatku.
Hibernujúcim syslom Parryovým z americkej Arktídy klesá teplota tela na -3 °C. Teplotu tesne nad nulou si zviera udržuje iba v hlave a krku.
Pravý a nepravý zimný spánok
Podľa fyziológie a priebehu zimného spánku môžeme zimných spáčov rozdeliť na pravých a nepravých.
| Typ zimného spánku | Charakteristika | Príklady |
|---|---|---|
| Pravý zimný spánok | Výrazné zníženie telesnej teploty, tepu, dýchania a látkovej výmeny; zviera sa pri vyrušení neprebudí okamžite. | svišť, plch, jež, syseľ, niektoré druhy netopierov |
| Nepravý zimný spánok | Živočích zostáva pri vedomí, pri vyrušení sa aktivizuje a môže opustiť brloh. | medveď hnedý, jazvec lesný, psík medvedíkovitý |
Praví zimní spáči
Medzi tzv. pravých zimných spáčov patria svište, plchy, ježe, sysle a niektoré druhy netopierov. V takomto spánku môžu prečkať až sedem mesiacov.
Pri pravom zimnom spánku poklesnú fyziologické pochody v organizme, zníži sa látkový metabolizmus, telesná teplota až na 4°C, tep srdca, jedinec vyzerá ako bez života.
Keď ho vyberieme z brlohu, nejaví známky života, nie je pri vedomí.
Nepraví zimní spáči
O nepravom zimnom spánku hovoríme zasa pri mäsožravcoch a všežravcoch. V tomto prípade je „spiaci“ jedinec pri vedomí, pri vyrušení sa aktivizuje a svoj brloh aj opustí, napríklad keď sa potrebuje vyprázdniť alebo sa vonku oteplí.
Takto „spí“ napríklad medveď hnedý, jazvec lesný alebo psík medvedíkovitý. Jedinec sa uchýli do brloha, v ktorom trávi obdobie nedostatku potravy, pričom občas brloh opustí, aby sa zbavil trusu.
Pri vyrušení je aktívny. Žije zo zásob tuku, ktoré si nazhromaždil v čase vegetácie.
Ako sa pripravuje medveď
A čo také medvedíky? Tie si pred zimou poriadne zamaškrtia.
Medvedík Bubo si naplní svoje hnedé bruško nielen sladkým medíkom, ale aj šťavnatými malinami či všeličím, čo v lese nájde. Rád si pochutí aj na rybkách, keď je neďaleko lesa jazierko alebo rieka.
Keď má bruško poriadne plné a cíti, že sa blíži chlad, vyberie sa do svojho brlôžka, kde sa pripraví na zimný spánok.
Medveď hnedý nie je pravý zimný spáč. Počas zimy sa pravidelne prebúdza a aj keď spí, nachádza sa v stave akejsi letargie.
Náš najznámejší zimný spáč medveď hnedý prečkáva toto ročné obdobie v takzvanom nepravom, približne od novembra do marca trvajúcom zimnom spánku, ktorý občas prerušuje, najmä pri výraznejšom oteplení.
Medveď: Svoju hmotnosť dokáže na jeseň zvýšiť až o 20%. Patrí medzi nepravých zimných spáčov, počas teplejších zím sa nemusí uložiť, nemusí dôjsť k stavu hibernácie.
Počas niekoľkomesačného, približne 5 mesačného zimného spánku, od novembra do marca - neprijíma žiadnu potravu a jeho prežitie závisí od množstva zásob podkožného tuku.
Medveď počas zimného spánku neredukuje teplotu tela do takej miery, ako je tomu u pravých zimných spáčov, ale aj jeho dýchanie a tep sa výrazne spomalí.
Medvedí brloh
Medvede, ktoré nepatria k pravým zimným spáčom, si úkryty najčastejšie budujú pod vývratmi stromov, v húštinách ihličnatých stromov, pod skalnými prevismi alebo v skalných dutinách.
Medveď obľubuje skalné dutiny, vývraty stromov a podobne. Do brlohu si nanosí dostatok suchého materiálu, ako je lístie alebo trsy trávy.
Takéto dobre ukryté ležovisko si medveď vystelie suchou trávou, raždím a lístím. Zvlášť dôkladná je medvedica, ktorá počas zimy privedie v brlohu na svet mláďatá.
Ako sa pripravuje jež
Ježkovia sa tiež radi dobre napapajú, aby sa potom mohli zahrabať v lístí a prečkať chladnú zimu.
Ježko Hryzko si práve hľadal nejaké bobuľky či chrobáčiky, aby si naplnil bruško pred zimou. Potom sa zahrabal do farebného lístia, kde si ide oddýchnuť.
Lístie Hryzka príjemne zahreje pred mrazom, ktorý pani Zima pošle nielen k nám, ale aj do lesov či polí.
Jež prespí zimu skrútený do klbka najčastejšie zahrabaný v lístí alebo v kope slamy.
Jež je pravý zimný spáč. Po prebudení býva najskôr málo aktívny a svoju stratenú energiu získava dostupnou potravou.
Ako sa pripravujú plchy, sysle a svište
Medzi pravých zimných spáčov patrí aj syseľ pasienkový. Na zimný spánok sa ukladá niekedy už v septembri.
Plch sivý, podobne ako ostatné druhy plchov, prespí zimu v hlbokom spánku. Plchy môžu v úkryte prespať až sedem mesiacov.
Syseľ sa prebúdza v marci až apríli, takisto aj plchy. Najneskôr sa podľa Lešovej vyhrabávajú svište, a to v druhej polovici apríla, niekedy to však je až začiatkom mája.
Praví hibernanti sú po prebudení málo aktívni, letargickí, no aktivita sa postupne zvyšuje.
Ako sa pripravuje jazvec
Špecifické úkryty majú aj jazvece. Každý poľovník vie, že jazvece si budujú tzv. letné a zimné diery.
Počas roka žijú v letných dierach, ktoré na jeseň opúšťajú, a sťahujú sa do zimných dier, kde strávia nepriaznivé zimné obdobie nepravým zimným spánkom.
Počas roka žijú v letných a na jeseň sa sťahujú do zimných, kde sa uložia na nepravý zimný spánok. Ako prvé opúšťajú zimné brlohy nepraví hibernanti, medvede či jazvec, a to vo februári až marci.
Ako zimujú netopiere
Netopiere najčastejšie zimujú v podzemných priestoroch. Pred zamrznutím ich chráni vnútorný signalizačný mechanizmus.
Starostlivo vybrané zimoviská majú aj netopiere. Najčastejšie sú to podzemné jaskynné priestory so stálou teplotou nad bodom mrazu, kde neprúdi vzduch a nie je v nich prievan.
Netopiere si ako zimovisko vyberajú spravidla jaskynné priestory bez prievanu a s vyrovnanou teplotou vzduchu.
Niektoré druhy netopierov majú skutočný neprerušovaný spánok a dokážu v úkryte prečkať až sedem mesiacov.
Ako prežívajú zimu vtáky
Väčšina hmyzožravých vtákov ešte pred začiatkom zimy odlieta do teplejších krajín, kde má vhodnejšie klimatické podmienky a dostatok potravy.
Vtáky, ktorých organizmus má vysokú látkovú výmenu, si nemôžu dovoliť spať štyri až sedem mesiacov, ako je to bežné u cicavcov.
Napríklad králiček zlatohlavý, najmenší vták v Európe s hmotnosťou päť gramov, vydrží bez potravy iba jednu hodinu.
Sýkorkám sa počas zimných nocí zníži teplota na 5 až 10 stupňov Celzia, preto sa „zabalia" do peria.
Vtáky, ktoré zostávajú
Niektoré s nami zostanú a v zime hľadajú popadané omrvinky alebo si vytvoria hniezda. Sýkorka Lila tu zostáva rada - okrem vytvárania hniezda rada poskakuje a poletuje a hľadá potravu.
Niektoré vtáčiky nájdu teplé hniezda aj od ľudí či detičiek, ktoré im postavia útulné búdky, kde nenájdu len teplo, ale aj nejaké dobrôtky.
A presne takúto búdku našla aj Lila na jednej záhradke - s radosťou si v nej vychutnávala dobroty, ktoré ju tam čakali.
Vtáky, ktoré odlietajú
Iné vtáčiky, ako napríklad lastovičky či bociany, veru zimu nemajú rady. Tie sa vyberú do teplých krajín, kde sa môžu zohrievať na slniečku a nemusia hľadať potravu v snehu.
A vždy, keď sa pani Jar vráti, nezobudí len medvedíkov, ale s radosťou privíta aj lastovičky a bociany, ktoré sa k nám vrátia.
Plazy, obojživelníky, ryby a hmyz
Aj plazy a hmyz sú ovplyvňované vonkajšou teplotou. Vždy, keď klesne pod určitú hranicu, upadajú do stavu nehybnosti a preberú sa až pri oteplení.
Plazy a obojživelníky by zimu vonku neprežili, pretože ich telesná teplota sa odvíja od teploty prostredia. Vďaka svojej studenokrvnosti však v úkryte vydržia strnulo aj niekoľko mesiacov.
Také užovky hibernujú trochu inak ako cicavce. Využívajú takzvanú brumáciu.
Chlad spôsobuje spomalenie metabolizmu hada až do bodu, keď nemusí prijímať potravu. Potravu prestávajú prijímať už niekoľko týždňov pred zimným spánkom, aby sa pripravili a ich žalúdky boli prázdne.
Pravdepodobne sa vôbec nehýbu, kým sa teplota prostredia dostatočne nezvýši na to, aby sa mohli prebudiť.
Ryby sa počas spánku skrývajú v blate, za morskými riasami, tie najmenšie ležia na dne pod okruhliakmi.
Iné stratégie prežitia zimy
Nie všetky zvieratá prečkávajú zimu hibernáciou. Niektoré si vytvoria hustejšiu srsť alebo perie, iné odlietajú do teplejších oblastí a ďalšie zostávajú aktívne, pričom si hľadajú potravu.
Tučniaky stoja tesne vedľa seba, čím si teplo nielen udržujú, ale si ho aj vzájomne vymieňajú. Dokonca si menia pozície, keď sa jedinci zo stredu posúvajú na kraj, aby vystriedali tučniakov, ktorí sa chcú zohriať.
Ich telesnú teplotu reguluje aj dvojité perie, pod vonkajšou vrstvou majú totiž ďalšiu s mikroskopickými vzduchovými komôrkami, ktoré sú vynikajúcimi izolantmi.
Pižmon severský, taktiež žijúci vo veľmi studených oblastiach, sa s chladom vyrovnáva vďaka hustej srsti dlhej jeden meter. Zimu nepociťuje ani pri teplote 60 stupňov pod nulou.
Veľmi dobrú termoreguláciu má aj polárna líška.
Hibernácia v teplých oblastiach
Zimný spánok však nemusí byť iba dôsledkom nízkej vonkajšej teploty. Stav hibernácie poznajú aj zvieratá v horúcich oblastiach Afriky, prekvapujúco aj primáty.
V pralesoch Madagaskaru, kde teplota ani počas najchladnejších mesiacov neklesá cez deň pod 25 stupňov Celzia, hibernuje lemur.
V období sucha, keď si nemôže nájsť potravu, dokáže prespať v bútľavých stromoch až sedem mesiacov, pričom výkyvy jeho telesnej teploty dosahujú až 20 stupňov Celzia.
Prebudenie zo zimného spánku
Prebudenie zvierat zo zimného spánku je podstatne rýchlejšie ako zaspávanie, ale je aj energeticky veľmi náročné.
Zvieratá sa zo zimného spánku prebúdzajú v závislosti od klimatických podmienok. Je to spojené so zvyšovaním teploty alebo topiacim sa snehom nad zimnými brlohmi, či predlžovaním slnečného svitu.
Praví hibernanty sú po prebudení málo aktívne, letargické, no aktivita sa postupne zvyšuje. „Počas slnečných dní sa denné druhy snažia vstrebať čo najviac tepla vyhrievaním sa na slnku.
Živočíchy sa usilujú napríklad získať svoju stratenú energiu prísunom dostupnej potravy," približuje Lešová.
Zoologička ako príklad uvádza sysľa, ktorý sa prebudí, keď na jar teplota v hniezdnej komore dosiahne šesť až osem stupňov Celzia.
Ako prvé opúšťajú zimné brlohy nepraví spáči - medvede či jazvece, a to bežne už vo februári a v marci. Počas miernej zimy tieto druhy dokonca nemusia hibernovať takmer vôbec.
Jež je napríklad aktívny od marca. Syseľ či plch sa prebúdzajú v marci až apríli.
Najneskôr sa podľa Lešovej vyhrabávajú svište, a to v druhej polovici apríla, niekedy to však je až začiatkom mája.
Jednoduchá aktivita pre deti: Lesné zvieratá v zime
Deti sú prirodzene zvedavé a zaujíma ich, čo zvieratá v zime robia. A tak sme si vymysleli jednoduchú hru: Lesné zvieratá v zime.
V triede či vonku si umiestnime tri symboly - slnko, brloh, krmelec. Buď si ich ráno nakreslíme na kartón, výkres, alebo jednoduchšie - nájdeme a dohodneme zastupujúci predmet.
Možno už máme na stene namaľované dekoratívne slniečko, brloh môžu byť aj len dve stoličky pri sebe prehodené dekou, a krmelec napríklad aj stolík v kuchynke obložený ovocím a zeleninou.
Pani učiteľka sťa lesná víla či lesný škriatok premení deti na medvede a keď začujú padať snehové vločky, cinkaním na triangel alebo zvonček, utekajú k správnemu symbolu, teda k brlohu.
Vystriedame si lesné zvieratá, čo nám napadnú. Pravdaže, hru vieme postupne obohatiť, čo robia také žaby alebo lienky?
Vonku je detský domček na hranie ideálny hotový brloh, zvieratká odchádzajúce do teplých krajín môžu utekať k bráne a tie, ktoré hľadajú potravu, môžu bežať k učiteľke, ako sa dohodnete, tak hráte.
Význam troch symbolov
- Slnko = odchádza do teplejších krajín.
- Brloh = uloží sa na zimný spánok.
- Krmelec = zháňa si potravu.
Stopy lesných zvierat v snehu
Nová nádielka snehu nás vždy poteší, lebo doň vieme odtláčať, kresliť rôzne stopy. Napr. spojením všetkých prstov vznikne stopa mačky, vetvičkami sa dajú napodobniť vtáčiky.
Snažíme sa napodobniť stopy podľa obrázkov v encyklopédii. Keď sa so stopami vonku pohráme, deti ich ľahko rozlíšia aj v pracovnom liste.
Pohľadaj a zakrúžkuj napr. červenou farbičkou všetky stopy srnčeka. Potom zelenou všetky stopy kukučky a nakoniec modrou farbičkou všetky vlčie stopy.
Ostala nejaká stopa nazvyš? Čo myslíš, akému zvieratku patrí? Vyhľadaj v encyklopédii a nakresli ho na druhú stranu!