Povrchný prerušovaný spánok: príčiny, dôsledky a možnosti zlepšenia

Povrchný prerušovaný spánok znamená, že sa človek počas noci opakovane prebúdza, prípadne zostáva v ľahkých fázach spánku a ráno sa cíti nevyspatý aj napriek dostatočnému času strávenému v posteli. Krátke prebudenia sú prirodzenou súčasťou spánkových cyklov, problémom sa stávajú vtedy, keď trvajú dlhšie, opakujú sa často alebo znižujú dennú výkonnosť.

Ak sa počas osemhodinového spánku zobudíte niekoľkokrát na niekoľko sekúnd či minút a okamžite zaspíte, nemusí ísť o poruchu. Ak však zostanete hore celkovo približne 30 minút, budíte sa najmenej trikrát týždenne počas niekoľkých týždňov až mesiacov alebo sa ráno pravidelne prebúdzate unavení, môže ísť o prerušovaný spánok, ktorý si vyžaduje pozornosť.

Čo znamená povrchný a prerušovaný spánok

Spánok sa delí na niekoľko spánkových cyklov, ktoré trvajú rôzne dlho. Je prirodzené, že na konci každého cyklu sa na chvíľu prebudíte. Počas 8 hodín sa môžete 3 alebo 4 krát zobudiť na 1 minútu. Môžete sa otočiť na bok alebo si len upraviť prikrývku. Toto krátke prebudenie si pravdepodobne vôbec nebudete pamätať.

Ak ale počas 8-hodinového spánku zostanete hore celkovo 30 minút, pravdepodobne ide o prerušovaný spánok. Ďalším ukazovateľom je frekvencia tejto poruchy spánku. Ak máte prerušovanú kontinuitu spánku najmenej 3-krát týždenne počas niekoľkých týždňov až mesiacov, trpíte prerušovaným spánkom.

Prerušovaný spánok je stav, pri ktorom dochádza k opakovanému prebúdzaniu počas noci, čo narúša prirodzený spánkový cyklus. Aj keď spíte potrebný počet hodín, časté prebúdzanie spôsobuje, že sa ráno cítite nevyspatí.

Prerušovaný spánok vás môže nepríjemne potrápiť. Po prebudení síce znovu zaspíte, ale kvalita spánku nie je taká dobrá ako pri neprerušovanom spánku. Môže to byť spôsobené stresom, nevhodným prostredím alebo zdravotnými problémami.

Koľkokrát je normálne sa v noci zobudiť

Je úplne normálne sa v noci niekoľkokrát zobudiť, pretože prebúdzanie je prirodzenou súčasťou spánkového cyklu. Väčšina ľudí sa prebudí 2 až 3-krát za noc, no často si to ani neuvedomujú, pretože sa rýchlo vrátia do spánku.

Počas noci prechádzame rôznymi fázami spánku, vrátane ľahkého, hlbokého a REM spánku. Pri prechode medzi týmito fázami sa môžu vyskytnúť krátke prebudenia, ktoré sú bežné a obvykle nezasahujú do kvality spánku. Väčšina ľudí si tieto mikroprebudenia nepamätá, ak netrvajú dlhšie ako niekoľko sekúnd alebo minút.

Spánkové cykly a hlboký spánok

Počas spánku prechádzate dvoma základnými fázami. Zdravý spánok sa vyznačuje tým, že obe fázy a ich podfázy pokojne prespíte.

• REM fáza - vyznačuje sa rýchlym pohybom očí.
• NREM fáza - je charakterizovaná pokojnými očami a delí sa na niekoľko podfáz.

Počas REM fázy máte zrýchlený tep, zvýšený krvný tlak a zvýšenú aktivitu dýchacích svalov. Počas tejto fázy sa obnovuje vaša pamäť a regenerujú sa tkanivá a bunky. Ide o slabšiu spánkovú fázu, ktorá zaberá približne 20 až 25 % celkového času spánku. Niekoľkokrát sa opakuje.

NREM fáza tvorí zvyšok celkovej doby spánku. Počas tejto fázy sa telo regeneruje. Pohyby očí sú pokojné, aktivita neurónov je nízka a mozog má nízku teplotu.

Podfázy NREM spánku

• N1 - prechod medzi bdelosťou a spánkom, ktorý sa vyznačuje zníženou srdcovou frekvenciou, spomaleným dýchaním a poklesom krvného tlaku.
• N2 - ľahký spánok, pri ktorom klesá telesná teplota a spomaľuje sa činnosť mozgu. V mozgu sa vytvárajú tzv. spánkové vretená, ktoré zabraňujú prenosu zvukov do sluchového centra. Ide o ochranu pred prebudením.
• N3 - ľahký spánok sa mení na hlboký spánok. Môže sa objaviť námesačnosť, rozprávanie zo spánku alebo nočné mory. Z tejto fázy je ťažké sa prebudiť. Mozog vysiela pomalé delta vlny, preto sa tento spánok niekedy nazýva delta spánok.
• N4 - spánok je najhlbší, najsilnejší a najdlhší. Počas neho sa regenerujú tkanivá, vylučuje sa rastový hormón, dopĺňa sa energia a informácie prechádzajú z krátkodobej pamäte do dlhodobej.

Čo je delta spánok

Pomalé vlny sa anglicky označujú ako slow wave sleep. Vyskytujú sa najmä v 3., ale aj vo 4. fáze NREM spánku.

Vďaka pomalým vlnám dochádza k:

• upevňovaniu nových informácií a zručností v pamäti,
• regenerácii mozgu a odstraňovaniu metabolického odpadu,
• vylučovaniu rastového hormónu dôležitého pre regeneráciu svalov a tkanív,
• obnove duševných a fyzických síl.

Prerušovaný spánok narúša prirodzený priebeh týchto fáz. Každé prebudenie môže spôsobiť, že sa telo musí znovu prepracovať k hlbšiemu spánku, a tým prichádza o čas potrebný na regeneráciu.

Najčastejšie príčiny povrchného prerušovaného spánku

Príčin prerušovaného spánku môže byť viacero. Niektoré súvisia s psychikou a životným štýlom, iné s prostredím alebo zdravotným stavom.

Stres, úzkosť a psychické napätie

Podľa odborníkov z Národného ústavu duševného zdravia je psychický stres a úzkosť jedným z najčastejších vinníkov. Keď je človek hlavou ešte stále v práci alebo mu v hlave víria starosti z celého dňa, mozog len tak nevypne, a aj keď zaspí, jeho spánok býva plytký a ľahko prerušiteľný.

Stres a úzkosť môžu zvýšiť hladinu kortizolu, stresového hormónu, ktorý udržuje mozog v stave bdelosti a bráni hlbokému spánku. Nedostatok spánku následne vedie k produkcii stresového hormónu - kortizolu.

Ak tento stav trvá dlhodobo, môže mať vážne dôsledky na zdravie. Okrem biologických faktorov môže prerušovaný spánok spôsobiť aj psychologické obavy spojené so spánkom.

Prostredie v spálni

Okrem psychiky však hrá veľkú rolu aj prostredie, v ktorom spíme - príliš veľa svetla, hluk z ulice, zle nastavená teplota v miestnosti alebo matrac, na ktorom sa ráno budíte dolámaní, to všetko dokáže narušiť spánkovú pohodu.

Aj slabé zvuky, ako je zvonenie telefónu, dopravný ruch alebo chrápanie partnera, môžu narušiť spánok. Prílišné teplo alebo chlad môžu spôsobovať časté prebúdzanie.

Starý, preležaný matrac alebo nevhodný vankúš môžu spôsobiť bolesti chrbtice či šije, čo vedie k častému prebúdzaniu. Kvalitný matrac, ktorý sa prispôsobí telu, môže znížiť potrebu neustáleho otáčania sa.

Večerné jedlo, kofeín, alkohol a nikotín

Nemenej dôležité je aj to, čo večer jeme a pijeme - ťažké jedlá, alkohol alebo neskorý šálok kávy rozhodne nie sú ideálnou kombináciou pre pokojný spánok.

Konzumácia kofeínu a alkoholu môže narušiť trvanie aj kvalitu spánku. Kofeín stimuluje nervový systém a môže zhoršiť schopnosť zaspať aj udržať hlboký spánok.

Alkohol síce môže pomôcť zaspať, ale narúša REM fázu spánku, čo vedie k častejšiemu prebúdzaniu. Ťažké jedlá pred spaním, korenené jedlá alebo jedlá s vysokým obsahom cukru môžu zaťažiť tráviaci systém a spôsobiť nočné prebúdzanie.

Modré svetlo a elektronika

V neposlednom rade nesmieme zabúdať na vplyv elektroniky; modré svetlo z telefónov a notebookov totiž mozog klame a dáva mu pocit, že je stále deň, čo spomaľuje produkciu melatonínu, teda hormónu, ktorý riadi náš spánkový cyklus.

Modré svetlo z obrazoviek televízií, tabletov alebo mobilov potláča produkciu melatonínu, ktorý je dôležitý pre zaspávanie. Používanie elektronických zariadení pred spaním znižuje produkciu melatonínu, čo má negatívny vplyv na jeho dĺžku a kvalitu.

Nepravidelný režim, cestovanie a práca na zmeny

Chodenie spať každý deň v rôznom čase alebo dlhé denné spánky môžu narušiť prirodzený cirkadiánny rytmus. Podobný vplyv má práca na zmeny, pri ktorej sa človek snaží spať cez deň.

Zmeny v množstve denného svetla môžu ovplyvniť cirkadiánny rytmus a spôsobiť prerušovaný spánok. Ten sa často týka ľudí, ktorí veľa cestujú a musia sa prispôsobiť časovým posunom.

Ak spíte počas dňa, váš spánok môže byť prerušovaný a nekvalitný.

Vek

Starší ľudia nad 65 rokov prechádzajú prirodzenými zmenami vo svojich spánkových cykloch. Tieto zmeny vedú k skráteniu času stráveného v hlbokom spánku a k dlhším fázam ľahkého odpočinku, v ktorom je prebudenie jednoduchšie.

Časté nočné budenie sa vyskytuje u 52 % ľudí nad 65 rokov, oproti 26 %, dospelých vo veku 18 - 24 rokov. Problémy s opätovným zaspaním uviedlo 40 % osôb vo veku nad 65 rokov a len 28 % dospelých do 24 rokov.

V starobe je spánok často kratší, neprebieha kontinuálne - býva prerušovaný, čas zaspávania trvá dlhšie, následkom poklesu melatonínu - spánkového hormónu býva spánok seniora povrchný, plytký a nevedie k odpočinku.

Zdravotné príčiny

Niekedy za nočné prebúdzanie ale môžu aj zdravotné problémy, napríklad spánková apnoe, syndróm nepokojných nôh, bolesti alebo hormonálne výkyvy - typicky napríklad počas menopauzy.

Prerušovaný spánok môže súvisieť aj s bruxizmom, teda škrípaním zubami počas spánku, alebo s noktúriou, čiže častým nočným močením. Chronická bolesť chrbta, kĺbov alebo migrény môžu spôsobovať časté prebúdzanie a sťažiť návrat do hlbokého spánku.

Časté nutkanie na močenie môže prerušovať spánok, najmä u ľudí s cukrovkou, zväčšenou prostatou alebo u ľudí, ktorí prijímajú veľa tekutín pred spaním.

Prerušovaný spánok a nespavosť

Prerušovaný spánok aj nespavosť sú klasifikované ako spánkové choroby. Pri prerušovanom spánku sa človek budí niekoľkokrát za noc a zvyčajne opäť zaspí.

Nespavosť alebo insomnia je jedným z najčastejších problémov so spánkom. Na rozdiel od prerušovaného spánku je nespavosť problémom so zaspávaním alebo skorým ranným prebúdzaním a neschopnosťou znova zaspať.

Prerušovaný spánok môže viesť k nespavosti. Dlhodobý prerušovaný spánok môže zvýšiť hladinu stresových hormónov, ako je kortizol, čo vedie k zvýšenej bdelosti a ťažkostiam so zaspávaním v ďalších nociach.

Tento cyklus môže postupne prejsť do chronickej nespavosti, ktorá sa vyznačuje problémami so zaspávaním, častým prebúdzaním, príliš skorým ranným prebúdzaním alebo nekvalitným spánkom, ktorý nevedie k dostatočnému odpočinku.

Ako povrchný prerušovaný spánok ovplyvňuje zdravie

Opakované nočné prebúdzanie nie je len otravná maličkosť, ktorú človek prejde mávnutím ruky - keď sa táto ťažkosť vlečie týždne alebo dokonca mesiace, môže ísť o vážnejší problém, než sa na prvý pohľad zdá.

Keď sa totiž telo pravidelne nedostane do hlbšej fázy spánku, ktorú potrebuje pre skutočné zotavenie, začne to mať ďalekosiahle dôsledky. Telo sa nestačí regenerovať a mozog nedokáže efektívne spracovávať zážitky ani informácie z uplynulého dňa, čo sa sčítava.

Krátkodobé dôsledky

Ráno sa človek prebúdza unavený, aj keď ležal v posteli celú noc, a tento stav len tak neprejde - skôr sa z neho stane nepríjemný štandard. Energia na nule, v práci to nejde, človek sa ťažko sústredí a pritom je podráždený až beda, občas sa pridajú aj náznaky úzkosti alebo ľahkej depresie.

Po prerušovanej noci klesá pozornosť a výkon pri mentálnych úlohách. Regeneračné fázy sa skracujú, takže sa môžete cítiť “rozbití” aj po dlhom čase v posteli. Častejšie prebúdzanie môže zhoršiť podráždenosť a stresovú toleranciu.

V škole alebo v práci sa ťažšie sústredíte a dosahujete slabšie výsledky. Prerušovaný spánok môže viesť k mikrospánku a pomalším reakciám, čo zvyšuje riziko pracovných chýb, nehôd a dopravných nehôd.

Dlhodobé fyzické dôsledky

Imunita slabne, telo sa ťažšie bráni vírusom a baktériám, každá menšia nádcha sa mení na týždenné dráma. Počas hlbokého spánku prebieha oprava buniek, svalová regenerácia a posilňovanie imunitného systému.

Dlhodobý nedostatok kvalitného spánku navyše pridáva riziko závažnejších zdravotných problémov, napríklad cukrovky 2. typu alebo ochorení srdca a ciev.

• Inzulínová rezistencia - telo nedokáže regulovať hladinu cukru v krvi, čo môže viesť k cukrovke.
• Obezita - nedostatok spánku narúša metabolizmus, takže máte väčšiu chuť na sladké a nezdravé jedlá.
• Kardiovaskulárne ochorenia - ide o ochorenia súvisiace so srdcom a cievami.
• Hypertenzia - vysoký krvný tlak, ktorý môže viesť k ďalším zdravotným komplikáciám.
• Psychické zdravotné problémy - najmä úzkosť a depresia.
• Závislosti - v dôsledku problémov so spánkom sa ľudia môžu čoraz častejšie obracať k alkoholu, čo môže viesť k vzniku závislosti.

Nedostatok spánku vedie k zvýšenej produkcii hormónu ghrelínu, hormónu hladu, zníženiu hormónu leptínu, hormónu sýtosti, vyššiemu riziku inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu.

Podľa výskumu publikovaného v časopise Sleep ľudia, ktorí trpia chronickým narušeným spánkom, majú až o 45 % vyššie riziko vzniku srdcových ochorení než tí, ktorí spia kvalitne.

Navyše sa zvyšuje hladina zápalových markerov v tele, čím dochádza k postupnému zaťažovaniu celého organizmu.

Psychické a sociálne dôsledky

Prerušovaný spánok môže spôsobiť zhoršenú schopnosť sústrediť sa, problémy s krátkodobou pamäťou, zníženú schopnosť učenia a rozhodovania.

Nedostatok kvalitného spánku môže viesť k zvýšenej emocionalite, podráždenosti a nižšej odolnosti voči stresu. To môže negatívne ovplyvniť medziľudské vzťahy v práci aj doma.

Dlhodobý prerušovaný spánok môže zvýšiť riziko depresívnych stavov, úzkostných porúch, pocitu vyhorenia a psychickej vyčerpanosti. Nedostatok energie môže viesť k zníženému záujmu o spoločenský život a aktivity.

Čo pomáha pri povrchnom prerušovanom spánku

Väčšina ľudí hľadá rýchle riešenie - často v podobe liekov na spanie. Tie ale problém obvykle len prehlušia, namiesto aby riešili jeho príčinu.

Oveľa efektívnejšie je pozrieť sa na spánok komplexnejšie a zaviesť zmeny, ktoré telu pomôžu znovu nájsť jeho prirodzený rytmus.

1. Pravidelný spánkový režim

Chodiť spať a vstávať v rovnaký čas - aj cez víkendy - je základ. Snažte sa každý deň chodiť spať a vstávať v rovnakom čase, a to aj počas víkendov.

Za určitý čas si telo na cyklus spánku a bdenia a vytvorí si pravidelný cirkadiánny rytmus. Takto sa znižuje pravdepodobnosť nespavosti, častého budenia a zlepšuje sa kvalita spánku.

2. Tmavá, tichá a chladnejšia spálňa

Spite v tme. V spálni by nemala byť zapnutá žiadna elektronika. Do miestnosti by nemali svietiť žiadne pouličné svetlá.

Asi hodinu pred spaním sa vyhýbajte modrému svetlu. Dve hodiny pred spaním stlmte svetlá v miestnosti a vyhnite sa obrazovkám.

Ak vás ruší svetlo, použiť môžete zatemňovacie závesy alebo masku na spanie. Ak vás rušia susedia alebo hluk z ulice, nasaďte si štuple do uší.

V spálni udržiavajte príjemnú izbovú teplotu medzi 16 a 19 °C. Večer vyvetrajte. V spálni udržiavajte optimálnu teplotu, ideálne 18 - 22 °C.

3. Pohodlné lôžko

Spite na matraci, ktorý vás netlačí a nie je vám nepríjemný. Používajte prikrývky, vankúše a prestieradlá, ktoré sú príjemné na dotyk.

Starý, preležaný matrac alebo nevhodný vankúš môžu spôsobiť bolesti chrbtice či šije, čo vedie k častému prebúdzaniu.

Ak vás spolunocľažník ruší chrápaním, prijmite potrebné opatrenia (vyšetrenie, liečba, štuple do uší alebo spánok v inej miestnosti).

4. Večerný rituál a relaxácia

Skúste si vytvoriť sériu upokojujúcich návykov pred spaním: teplá sprcha, bylinkový čaj, čítanie knihy namiesto telefónu.

Pred spaním meditujte, čítajte si knihu alebo počúvajte upokojujúcu hudbu. Krátke dychové cvičenie alebo meditácia pomáha upokojiť telo aj myseľ.

Vyskúšajte tiež teplý kúpeľ, ktorý uvoľní svaly a osvieži vašu myseľ. Nájdite aktivity, ktoré vám pomôžu naplno sa uvoľniť.

5. Pohyb počas dňa

Prirodzená fyzická únava je najlepší priateľ kvalitného spánku. Stačí 30 minút svižnej chôdze denne, ideálne na čerstvom vzduchu.

Odborníci uvádzajú, že fyzická aktivita zvyšuje produkciu melatonínu. Cvičenie tiež pomáha regulovať telesnú teplotu, znižovať stres a zlepšiť náladu.

V prehľade štúdií z roku 2023 sa zistilo, že vykonávanie fyzickej aktivity pomáha zlepšiť kvalitu spánku, uľahčuje zaspávanie a znižuje počet prebúdzania počas noci.

Len pozor - intenzívne cvičenie tesne pred spaním môže telo naopak rozrušiť. Venujte sa pravidelnej fyzickej aktivite, ale nie tesne pred spaním.

6. Obmedzenie stimulantov a ťažkých jedál

Pred spaním nepite alkohol ani nefajčite. Vyhnite sa večer ťažkému jedlu.

Odborníci odporúčajú obmedziť príjem cukru a kofeínu, najmä v popoludňajších a večerných hodinách, aby sa predišlo narušeniu spánkových cyklov.

Alkohol síce navodzuje pocit ospalosti, no spôsobuje časté nočné budenie. Káva, teín, cigarety by sa mali eliminovať resp. vylúčiť aspoň 4 hodiny pred spaním.

7. Vyvážená strava a pitný režim

Pre kvalitný spánok je dôležité dodržiavať vyváženú stravu, ktorá obsahuje dostatok živín a je bohatá na vlákninu.

Zároveň by strava mala obsahovať vitamíny a minerály, ako sú omega-3 mastné kyseliny, vitamín D, horčík a vápnik. Všetky tieto vitamíny a minerály by ste mali prijímať hlavne v strave.

Veľké porcie jedál, stimulanty ako kofeín, nikotín či alkohol, môžu narušiť trvanie aj kvalitu spánku. Posledné jedlo by nemalo zaťažovať tráviaci systém.

Prírodné doplnky a bylinky

Bylinky ako valeriána lekárska, medovka alebo mučenka majú upokojujúce účinky. Vyskúšať môžete aj prírodný melatonín, horčík alebo extrakt z ľubovníka.

Vždy je ale vhodné konzultovať užívanie s lekárom či lekárnikom. Výživové doplnky nemusia riešiť príčinu prerušovaného spánku a môžu byť nevhodné pri niektorých ochoreniach alebo v kombinácii s liekmi.

Melatonín

Melatonín je hormón, ktorý prispieva k skráteniu času potrebného na zaspanie a k zmierneniu subjektívnych pocitov únavy, najmä po dlhej ceste lietadlom do iného časového pásma.

Produkciu melatonínu podporuje tma, pretože jeho tvorba súvisí s prirodzeným cyklom svetla a tmy. O užívaní melatonínu v liekovej forme by mal rozhodnúť lekár.

Valeriána lekárska

Valeriána lekárska je bylinka, ktorá pomáha udržiavať normálnu kvalitu spánku, podporuje zaspávanie relaxáciu.

Najnovšia vedecká štúdia zistila, že pomáha skrátiť čas zaspávania, predĺžiť trvanie spánku a zlepšiť jeho celkovú kvalitu. U účastníkov sa pozorovalo zníženie dennej ospalosti a pocitov úzkosti.

Horčík

Horčík prispieva k zníženiu vyčerpania a únavy a k správnemu fungovaniu nervového systému.

Výskum uvádza, že horčík môže ovplyvňovať spánok tým, že sa viaže na receptory GABA (gama-aminomaslovej kyseliny), čo je významný neurotransmiter, ktorý upokojuje nervový systém.

Tým pomáha uvoľňovať telo, znižovať stres a podporovať kvalitný a neprerušovaný spánok. Pre potvrdenie týchto účinkov sú potrebné ďalšie výskumy.

Prerušovaný spánok u starších ľudí

Spánok seniorov ovplyvňujú viaceré faktory. Klesá produkcia melatonínu, ktorého produkcia je vyššia počas tmy a najviac sa ho tvorí okolo jednej hodiny v noci.

Znížená funkčnosť organizmu a zvýšená chorobnosť sa môžu prejavovať bolesťou. Hlavne pohyblivosť býva u seniorov obmedzená a počas spánku je u neho problém zmeniť polohu tak výrazný, že ho to vyruší zo spánku.

Nutkavý pocit na močenie a inkontinencia bývajú často dôvodom budenia sa v noci. Zmeny termoregulácie, hluk, zápach, neporiadok, nadmerné osvetlenie, prílišné teplo alebo extrémny chlad majú rušivý vplyv na dobrý spánok.

Pohybový režim je u seniorov často značne obmedzený, preto majú tendenciu počas dňa viac posedávať, podriemkávať, a tak menia svoj spánkový režim. Príjemná únava navodí dobrý spánok.

Ak ťažkosti so spánkom pretrvávajú, je potrebné konzultovať ďalšie postupy s lekárom. Seniori po užití hypnotík zvyknú byť na druhý deň ospalejší a môže nastať inverzia spánku.

Prerušovaný spánok po narodení dieťaťa

Jedna z častých skupín, ktoré trápi dlhodobo prerušovaný spánok, sú čerstvé mamičky.

Jana, matka dvojročného chlapca, si pôvodne myslela, že akonáhle jej syn začne spať celú noc, aj ona sa konečne vyspí. Opak bol pravdou.

„Malý spal od ôsmej večer do siedmej ráno ako anjelik, ale ja som sa budila každé dve hodiny," popisuje.

Po niekoľkých mesiacoch únavy a bezradnosti navštívila psychoterapeuta - ukázalo sa, že za jej bdelosť môže podvedomý strach, že by sa dieťa mohlo v noci dusiť.

Práca s odborníkom jej pomohla upokojiť myseľ a znovu nájsť dôveru v telo, ktoré si konečne dovolilo zaspať hlbokým spánkom.

Kedy vyhľadať lekára alebo spánkového špecialistu

Občasné prerušenie spánku je normálne. Ak sa ale opakuje takmer každú noc po dobu dlhšiu než mesiac, je vhodné sa obrátiť na odborníka - či už psychológa, praktického lekára, alebo špecialistu na spánkovú medicínu.

Ak vás prerušovaný spánok trápi už dlhší čas a jeho intenzita sa zhoršuje, mali by ste vyhľadať odborníka. Ak sa napriek týmto opatreniam budíte v noci dlhšie ako 3 mesiace alebo ak sa váš stav zhoršuje, navštívte odborníka.

Dôležité je tiež vylúčiť vážnejšie príčiny, ako je napríklad spánková apnoe. Tá sa môže prejavovať nielen chrápaním, ale aj zastaveniami dychu počas noci, pocitom dušnosti alebo nadmernou dennou ospalosťou.

• nadmerná ospalosť počas dňa,
• výrazné zmeny nálad,
• chrápanie, najmä ak spôsobuje časté budenie,
• krátke prerušenia dýchania počas spánku,
• lapanie po dychu alebo pocit dušnosti,
• dlhodobá bolesť, nočné močenie alebo nepríjemné pocity v nohách.

V mnohých prípadoch vám k zdravému spánku pomôžu potrebné vyšetrenia. Ak prerušovaný spánok pretrváva dlhodobo, negatívne ovplyvňuje dennú výkonnosť alebo sa spája s problémami s dýchaním, nie je vhodné riešiť ho iba svojpomocne.

tags: #povrchny #prerusovany #spanok