Budenie medveďov v šelciach: Kedy sa prebúdzajú a čo potrebujete vedieť

Medvede hnedé sa po zimnom spánku prebúdzajú najmä s jarným oteplením, ústupom snehu a zlepšením podmienok na hľadanie potravy. V našich zemepisných šírkach sa ukladajú na zimný spánok spravidla v polovici novembra a hibernácia trvá do marca alebo apríla v závislosti od podmienok prostredia.

Po prebudení vychádzajú z brlohov a hľadajú potravu, pričom najskôr vyhľadávajú ľahko dostupné zdroje, ako sú uhynuté zvieratá, mladá vegetácia, výhonky rastlín či korienky. Práve preto sa na jar zvyšuje ich pohyb v prírode aj riziko náhodného stretnutia s človekom, najmä na okrajoch obcí, v hustých porastoch a pri miestach s ľahko dostupnou potravou.

Prebúdzajúci sa medveď pri jarnom brlohu

Kedy sa medvede po zime prebúdzajú

Medvede hnedé sa v našich zemepisných šírkach ukladajú na zimný spánok spravidla v polovici novembra. Hibernácia trvá do marca alebo apríla, v závislosti od podmienok prostredia.

Pekné jarné počasie zohreje vzduch a voda z topiaceho sa snehu začne zatekať aj do brlohov. Je to impulz pre medvede, aby sa po zimnej hibernácii opäť prebrali.

Po približne šiestich mesiacoch sa medvede preberajú zo zimného spánku, začínajú vychádzať z brlohov a hľadajú potravu. Niektoré jedince dokonca ani nespali.

Medveď hnedý je tzv. nepravý zimný spáč. To znamená, že počas teplejších a na potravu priaznivých zím hibernovať nemusí.

Zimný spánok medveďa hnedého je adaptácia sa organizmu na nedostatok potravy, ktorý je spôsobený snehovou pokrývkou a extrémnymi teplotnými podmienkami. Hlavným účelom hibernácie je redukovať množstvo energie v obdobiach, keď je málo dostupnej potravy a sú nepriaznivejšie klimatické podmienky na prežitie.

Ako funguje hibernácia medveďa

Tento stav podobný spánku je stále veľkou záhadou. Počas hibernácie šelma nepije, neprijíma potravu a takisto sa ani nevyprázdňuje.

Jeho telo využíva nahromadené tukové zásoby ako zdroj energie. Medveď si na niekoľkomesačný zimný spánok vytvára energetické rezervy.

Jeho hlavným cieľom počas leta a jesene je nahromadiť si čo najviac podkožného tuku, ktorý pri niektorých jedincoch na niektorých miestach dosahuje hrúbku až osem centimetrov.

Hlavným účelom hibernácie je pravdepodobne redukovať množstvo energie, ktorú živočíchy používajú v obdobiach, keď je málo dostupnej potravy. Medvede sú vynikajúco prispôsobené, aby prežili zimný nedostatok potravy.

Úmrtnosť medveďov počas zimy je oveľa nižšia ako u mnohých iných zvierat. Podľa vedeckých výskumov bežné tvrdenie, že hibernácia u medveďa je nepravá je omylom.

Je síce pravda, že medvede neredukujú teplotu tela až tak ako napríklad hlodavce, ale dýchanie a tep sa výrazne spomalia. To, že ich telesná teplota zostane pomerne vysoká, môže byť výhodou v prípade ohrozenia, keď sa môžu rýchlo zobudiť a majú šancu uniknúť či brániť sa.

Na rozdiel od hlbokých "spáčov", ktorí však musia byť aktívni vždy po niekoľkých dňoch, medvede sú jediné cicavce, ktoré môžu spať týždne alebo aj mesiace bez jedenia, pitia či vylučovania.

Na to, aby boli medvede schopné tohto výkonu, spaľujú svoje rezervy tuku, ktorý nazbierali intenzívnym krmením sa počas leta a jesene. To im poskytuje dvakrát viac energie ako proteíny alebo uhľohydráty.

Vedľajšie látky sú oxid uhličitý, ktorý medveď vydychuje a voda, ktorá sa môže využiť pri ďalších metabolických procesoch. Ďalším vedľajším produktom je glycerín, ktorý v kombinácii s odpadovým nitrogénom z metabolického procesu bielkovín pomáha doplniť aminokyseliny pre potrebu medveďa.

Toto zabraňuje, aby močovina narástla do množstva, ktoré je toxické. Medvede sa preto môžu nielen vyhnúť potrebe močiť a takto ostať neaktívne, ale tiež ich tempo metabolizmu bielkovín zostane vysoké aj počas hibernácie a preto nestratia svalovú hmotu ani inak nezoslabnú.

Ak sú iné cicavce, vrátane ľudí, počas dlhšieho obdobia neaktívne, strácajú z kostí kalcium a je tu prípadné riziko osteoporózy. Toto sa medveďom nestane.

Hibernujúce medvede majú veľmi vysokú hladinu cholesterolu v krvi a napriek tomu nedostanú žlčové kamene ani nemajú príznaky žiadneho cievneho ochorenia. Medvede sa taktiež nejakým spôsobom vyhnú možnej hrozbe vzniku toxických látok počas metabolizmu tukov, dokonca aj keď žijú čisto len z tuku svojho tela.

Skúmanie, ako fungujú medvede už pomohlo ľuďom napríklad pri liečbe žlčníkových kameňov alebo ochoreniach obličiek. Naše poznanie zimného spánku je ešte stále neúplné.

Prebúdzanie závisí od počasia a regiónu

Medvede vo Vysokých Tatrách sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Lesníci Štátnych lesov Tatranského národného parku odhadujú, že brlohy na južnej strane Tatier už opustila približne tretina medveďov.

Prvé medvedie stopy objavili lesníci na Podbanskom, Štrbskom Plese, v okolí Vyšných Hágov a Dolného Smokovca. „Sú to zväčša mladšie medvede do piatich až šiestich rokov. Tohtoročnou zaujímavosťou je úspešné prezimovanie dvojročného osirelého medveďa v blízkosti Vyšných Hágov,“ informoval zoológ Štátnych lesov TANAP-u Jozef Hybler.

V Tatranskej Javorine sa zatiaľ prebudil len jeden medveď. Lesníci našli jeho stopy i ležovisko s výhľadom na kŕmne zariadenie.

„Potom sa stopy prestali objavovať, pravdepodobne opäť zaľahol,“ uviedol vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina Štátnych lesov TANAP-u Ján Slivinský.

Medvede sa zatiaľ neprebudili v Západných Tatrách. Dôvod je podľa lesníkov jednoduchý, a to súvislá snehová pokrývka a teploty pod bodom mrazu.

Už poslednú februárovú sobotu natrafili lesníci na prvé stopy medveďa. Ale ani tie sa viac neopakovali. Zobudený medveď v takomto čase je v týchto lokalitách skôr výnimka.

Kedy sa medvede aj v tejto časti Tatranského národného parku zobudia a opustia svoje brlohy, bude závisieť od počasia. Ak sa v najbližších dňoch neoteplí, lesníci očakávajú, že väčšina tatranských medveďov bude spať až do konca marca.

Čo medvede hľadajú po prebudení

Naše najväčšie šelmy na jar vyhľadávajú najmä ľahko dostupnú potravu, ako sú zdochliny zvierat uhynutých počas zimy, mladá vegetácia, výhonky rastlín či korienky, ktoré pomáhajú znovu naštartovať trávenie.

Medvede počas zimného spánku čerpali energiu len z tukových zásob a po období strádania, sa môžu konečne nasýtiť. V tomto období je však ponuka prirodzenej rastlinnej potravy ešte stále pomerne chudobná, a tak sa medvede teraz naplno venujú vyhľadávaniu uhynutých zvierat.

Jelenia, diviačia a srnčia zver, ktorá počas zimy uhynula z dôvodu vysilenia, staroby, chorôb a zranení, alebo ju ulovili vlky a rysy, je pre medvede atraktívnym spestrením potravy.

Pomocou citlivého čuchu dokážu medvede až neuveriteľne rýchlo a presne lokalizovať miesta, kde sú pod vrstvou snehu ukryté zvyšky zvierat, ktoré neprežili zimu. Po medvedej návšteve na takomto mieste väčšinou zostane už len srsť a menšie úlomky kostí.

Akýmsi "upratovaním kadáverov" tak medvede spoločne s inými zdochlinožravcami plnia v prírode dôležitú sanitárnu funkciu. Okrem iného zabraňujú možnému šíreniu chorôb z uhynutých zvierat.

Prečo sa po zime približujú k ľudským obydliam

Ponuka potravy je však v prirodzenom prostredí ešte obmedzená. „Medvede nepohŕdnu korienkami rastlín a napríklad aj kadávermi zvierat, ktoré neprežili zimu. Avšak lákavé sú aj ľudské obydlia, kde je častokrát nájsť potravu omnoho jednoduchšie ako vo voľnej prírode.

Medvede si dokonca generačne odovzdávajú informáciu o dostupnosti potravy pri odpadkových nádobách. Medvieďatá sa tak učia chodiť na miesta, kde môže byť pre človeka ich prítomnosť nebezpečná,“ pripomenula Obžutová.

Turisti by do kontaktu s prebudenými medveďmi nemali prísť. Môže sa však stať, že vyhladované medvede po zime môžu navštíviť vysokohorské chaty, prípadne neuzavreté kontajnery v okrajových častiach tatranských osád.

Námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturcel preto upozorňuje chatárov a prevádzkovateľov ubytovacích zariadení, aby nedali šancu medveďom a zbytočne ich „nelákali“ nezabezpečenými kontajnermi so zvyškami potravín.

Podľa riaditeľa Správy TANAP-u Petra Olexu musía byť ľudia ohľaduplní voči prírode a uvedomiť si, že medvede sú v lese doma, vo svojom prostredí.

„Správajme sa tak, ako by sme sami chceli, aby sa u nás správala návšteva. Jedným z krokov, ako odnaučiť medvede hľadať potravu v odpade pri ľudských obydliach, je zabezpečiť ho tak, aby k nemu zvieratá nemali prístup,“ radí.

Ktoré medvede vychádzajú z brlohov ako prvé

"Z brlohov zvyčajne vychádzajú najskôr dospelé samce, po nich samice a ako posledné vodiace medvedice s mláďatami. Ľudia v prírode by mali byť na jar obozretní, všímaví a venovať zvýšenú pozornosť svojmu okoliu," upozorňuje My sme les.

S jarným počasím zvyšuje svoju aktivitu i najväčšia šelma na Slovensku, medveď hnedý. Po zimnej hibernácii vyhladované zvieratá vyrážajú do terénu, ich prioritou je hľadanie potravy.

Samice medveďov už priviedli na svet mláďatá, o ktoré sa teraz budú starať a v prípade ohrozenia sa môžu správať aj agresívne. Turisti a návštevníci lesov by mali byť ostražití, pretože medvedice môžu byť hladné a správať sa ochranársky.

"Po niekoľkých mesiacoch zimného spánku (hibernácie) medvede hnedé opúšťajú svoje brlohy. Ich prvou prioritou je nájsť potravu a doplniť energetické zásoby," informuje občianska iniciatíva My sme les s tým, že bezprostredne po prebudení ešte nie sú v plnej kondícii.

Ich organizmus sa postupne vracia do bežného režimu a metabolizmus sa počas nasledujúcich týždňov stabilizuje.

Jarná ruja zvyšuje riziko stretnutia

Vo vzťahu ku konfliktným stretom s človekom je najrizikovejšie obdobie medvedej ruje. Začína sa koncom apríla a trvá do začiatku júla.

Najrizikovejšie je spomínané obdobie medvedej ruje. „Hoci medvede sú aj počas nej opatrné, ich aktivita počas dňa stúpa, rovnako aj pravdepodobnosť stretu s človekom.

„Medvedia ruja je veľmi stresujúca pre vodiace samice, ktoré chránia svoje mláďatá. Samce totiž mláďatá bežne napádajú, prípadne zabijú s cieľom dostať medvedicu opäť do ruje.

Z tohto dôvodu medvedice dočasne opúšťajú svoje domovské okrsky a bezpečie vyhľadávajú na nových územiach bez dospelých samcov,“ opísala Obžutová.

Hoci sa medvede pohybujú v intravilánoch obcí, aj vo voľnej prírode, vo svojom prirodzenom prostredí, sú v tomto jarnom období viac citlivé a ostražité.

„Medvedice patria medzi najstarostlivejšie matky vo zvieracej ríši a svoje mláďatá chránia aj pri hľadaní potravy. Sú prípady, keď medvedica nestihne varovať mláďatá a blížiaceho sa človeka nezavetrí.

Človek sa tak nechtiac dostane medzi mláďatá a matku a vtedy môže nastať útok,“ uviedla hovorkyňa. Ide podľa nej o štatisticky najčastejšiu príčinu útoku medveďa na človeka.

V drvivej väčšine prípadov však medvedica zaregistruje človeka skôr a kontaktu s človekom sa vyhne.

Prežitie stretnutí s medveďmi: Odborné tipy od 22-ročného kameramana divokej zveri z kanadských Skalnatých hôr

Ako znížiť riziko stretnutia v prírode

Turisti by preto pri prechádzkach v prírode mali byť v tomto období obozretnejší a nechodiť mimo vyznačených trás. „Predovšetkým sú to miesta, kde sú mladiny, kde je neprehľadný terén.

Čiže nejaké strže, veľa mŕtveho dreva, zlomy, vývraty, ale aj miesta, kde je skalnatý terén, kde sú tie brlohy časté,“ ozrejmil Pavol Kostúr.

Správa TANAP-u zároveň pripomína, ako predchádzať neželaným stretom s medveďom, či ako sa v takej situácii zachovať. „Pohybuj sa len tam, kde vidíš na dostatočnú vzdialenosť.

Nepohybuj sa v prírode v skorých ranných a neskorých večerných, prípadne nočných hodinách. Pohybuj sa radšej v skupinách ako osamote, a dávaj o sebe vedieť rozhovorom alebo primeraným zvukom, napríklad roľničkami.

Nevybočuj zo značených chodníkov,“ upozorňuje.

Obmedzte pohyb v horskom prostredí najmä pred svitaním a po súmraku , keď sú medvede aktívnejšie.
Pohybujte sa prednostne po turistických chodníkoch a vyhýbajte sa hustej vegetácii, či miestam s obmedzeným rozhľadom, kde môžu medvede oddychovať.
Ak sa pohybujete vo dvojici alebo v skupine, dávajte o sebe vedieť bežným rozhovorom.
Medveď má veľmi dobrý sluch a vo väčšine prípadov sa človeku snaží vyhnúť.
Ak ste sami, upozorňujte na seba napr. pískaním, zvukmi alebo tlieskaním , najmä v miestach so zhoršenou viditeľnosťou, pri silnom daždi , hmle alebo v blízkosti vodných tokov , kde šum vody môže prekryť zvuk vášho príchodu.
Osobitnú pozornosť venujte miestam s hustým porastom.
Ak sa takémuto miestu nedá vyhnúť, je vhodné ešte pred vstupom zastaviť a upozorniť na svoju prítomnosť.
Vyhýbajte sa poľovníckym krmoviskám s ľahko dostupnou potravou, ktoré medvede často navštevujú.
Nevstupujte do odľahlých jaskýň či dier, kde môžu medvede odpočívať.
Dôležité je podľa neho rovnako držať psa v prírode na vôdzke.

Ak sa človek pohybuje vo dvojici alebo v skupine, bežný rozhovor môže medveďa upozorniť na prítomnosť ľudí. Ak ide človek sám, môže na seba upozorniť pískaním, zvukmi alebo tlieskaním, predovšetkým v neprehľadnom teréne, pri daždi, hmle alebo v blízkosti vodných tokov.

Znaky prítomnosti medveďa

Takisto je dôležité pozorovať okolie, lebo prítomnosť našej najväčšej šelmy môžu prezradiť viaceré znaky. Pri pohybe v lese si treba všímať stopy, trus a znaky kŕmenia sa medveďom.

Určiť medvediu stopu v teréne je pomerne jednoduché, pretože veľkosť a tvar stopy sú takmer nezameniteľné. U dospelých jedincov medveďa býva šírka prednej laby približne 13 až 18 centimetrov a jej dĺžka od 12 do 17 centimetrov.

Zadná laba je o niečo dlhšia a u dospelých jedincov sa pohybuje v rozpätí od 20 do 28 centimetrov. Charakteristickým znakom pobytu medveďa v lese sú aj tzv. "značkovacie stromy“, vývratiská, rozhrabané mraveniská, prehrabaná pôda či poprevracané kamene.

Čo robiť pri spozorovaní medveďa

Úrady aj ochranári upozorňujú, ak ľudia zbadajú medveďa, nikdy sa k nemu nesmú priblížiť a to ani v prípade, že pôsobí pokojne. "Zároveň pred ním neutekajte.

Útek môže vyvolať prenasledovanie a medveď je výrazne rýchlejší ako človek. Užitočným prostriedkom je nosenie medvedieho spreja (bear spray), ktorý predstavuje vysoko účinnú ochranu," informujú ochranári.

Už keď človek stretne medveďa, nemal by robiť prudké pohyby, ktoré by mohli šelmu vyprovokovať. „Zachovať duchaprítomnosť, pomaly ustupovať, ale sledovať stále toho medveďa a pomaličky sa vzďaľovať, nič iné sa v tomto nedá robiť,“ upovedomil Kostúr.

Pri spozorovaní medveďa radí nepribližovať sa k nemu a vzdialiť sa. „V prípade, že medveď v sebaobrane urobí výpad - varovanie, aby sa človek vzdialil, nejde o útok.

Vtedy je potrebné pomaly ustúpiť a vzdialiť sa.

Ako reagovať pri útoku

V prípade útoku je potrebné ľahnúť si na zem, kryť si rukami krk, hlavu a počkať, kým útok nepominie a medvede sa nevzdialia.

Primeraná aktívna obrana napadnutého počas útoku je odporúčaná napríklad v podobe medvedieho spreja,“ odporúča národný park.

V prípade stretu občana s medveďom hnedým je potrebné volať tiesňovú linku 112.

Hlásenia o medveďoch pri obciach

Obyvatelia viacerých regiónov opäť upozorňujú na výskyt medveďov v blízkosti ľudí. V obci Selce (okres Banská Bystrica) šelma napadla vlečku so včelami a len o niekoľko hodín neskôr sa na internete objavilo video medveďa pohybujúceho sa priamo po ceste pred obcou Zbudské Dlhé (okres Humenné), neďaleko rodinných domov.

Najnovšie varovanie prišlo z obce Soblahov v okrese Trenčín. Vedenie obce Soblahov (okres Trenčín) vydala varovanie v pondelok dopoludnia.

„Upozorňujeme občanov, že v posledných dňoch bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého v okolí Horárne smerom ku Chate pod Ostrým vrchom a na lesnej železnici smerom na Kubricu. Vyzývame občanov na ostražitosť a opatrnosť,“ uviedla samospráva.

Obec Selce (okres Banská Bystrica) informovala o incidente v sobotu popoludní. Medveď sa objavil v záhradkárskej lokalite Záhumnie pri ihrisku, kde poškodil vlečku so včelami.

Samospráva následne vyzvala obyvateľov, aby v tejto časti zvýšili opatrnosť. „Bol zaznamenaný pohyb a napadnutie vlečky s včelami medveďom na záhradách pri ihrisku (Záhumnie),“ uviedla obec na sociálnej sieti.

Znepokojenie vyvolalo aj video, ktoré sa začalo šíriť večer 26. apríla na sociálnej sieti. Zachytáva medveďa, ako sa pohybuje po ceste pred obcou Zbudské Dlhé (okres Humenné) neďaleko obydlí.

Upozornenia prichádzajú v čase, keď sa hlásenia o výskyte medveďov množia. Po nedávnom útoku na bežca na Urpíne nad Banskou Bystricou evidovali šelmy aj v lokalite Laskomer a v ďalších častiach regiónu.

Obce aj odborníci preto opakovane apelujú na verejnosť, aby bola obozretná, najmä na okrajoch obcí a pri pohybe v prírode.

Monitorovanie výskytu v obciach

Zásahový tím pre medveďa hnedého na strednom Slovensku sa zaoberá hlásením o výskyte medveďa v obci Budča vo Zvolenskom okrese. Podľa oznámenia bol medveď v blízkosti osoby.

TASR o tom v utorok informoval odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR. Dodal, že hlásenie prijal zásahový tím v pondelok (28. 7.) po 21.00 h a presunul sa na miesto udalosti.

„Nepodarilo sa však získať bližšie informácie, v čase príchodu tímu na miesto sa tam už osoba nenachádzala,“ objasňuje.

Obec Budča na sociálnej sieti uvádza, že v pondelok (28. 7.) večer bolo stretnutie medveďa hnedého s človekom, bolo to však bez ublíženia na zdraví osoby.

Podľa svedka to bola žena s tmavými vlasmi. Zatiaľ sa však nepodarilo osobu identifikovať.

Ľudí zároveň prosia o spoluprácu a udalosť riešia so zásahovým tímom a poľovníckym združením. Na svojej oficiálnej webstránke samospráva upozorňuje obyvateľov na bezpečnosť a zvýšenú opatrnosť pri pohybe v obci a v jej okolí.

Poznamenáva, že šelmu spozorovali v lokalite Malé Sietno, Sietenec. „V prípade stretu občana s medveďom hnedým je potrebné volať tiesňovú linku 112,“ reaguje.

Ochrana prírody ďalej konštatuje, že v dotknutej lokalite rozmiestňujú informačné tabule, ktoré upozorňujú na pohyb medveďa, ako aj fotopasce na monitorovanie pohybu.

„Oblasť bude naďalej monitorovaná,“ pripomína.

Prečo sa medvede objavujú pri ľuďoch

Medvedie stopy už spozorovali aj v obci Poniky pri Banskej Bystrici. Nad obcou sa pravidelne pohybuje niekoľko jedincov.

„Máme taký kuriózny prípad v Malej doline, v časti Ponickej huty, kde za posledným domom 100 metrov má mladý samec brloh, kde ho trošku vyrušili naši lesníci,“ informovala starostka obce Poniky Jana Ondrejková.

S oteplením a lepším počasím trávia viac času v prírode aj turisti. Riziko stretu človeka s medveďom preto narastá.

„Stretol som už trikrát medveďa, ale vždy on ušiel,“ povedal jeden z turistov.

S oteplením a ústupom snehu sa prebúdzajú medvede, čo zvyšuje riziko stretu s ľuďmi. Hladné jedince a medvedice s mláďatami môžu byť ostražité a potenciálne nebezpečné, preto úrady vyzývajú turistov k zvýšenej opatrnosti, najmä v okolí známych lokalít výskytu.

Prečo je dôležitý rešpekt k prírode

"Najdôležitejším pravidlom však zostáva rešpekt voči divokej prírode . Väčšina stretov medzi človekom a medveďom vzniká náhodne.

Práve preto má obozretnosť, predvídanie a dodržiavanie základných zásad správania v prírode veľmi dôležitý význam a znižuje riziko stretu s medveďom na minimum," dopĺňa My sme les.